DILI, 06 Jullu 2026 (TATOLI)-Sekretaria Estadu Kooperativa (SEKoop) organiza semináriu nasionál ho tema “Hametin Movimentu Kooperativa Nu’udar Pilár ba Dezenvolvimentu Ekonomia Nasionál iha Timor-Leste”, hodi komemora Loron Mundiál Kooperativa.
Prezidente Komisaun Organizadora, atuál Diretór-Jerál SEKoop, Olderico Lopes, hateten komemorasaun ne’e selebra kada tinan iha loron sábadu dahuluk fulan-Jullu nian, maibé muda fali mai ohin tanba relasiona ho programa sira ne’ebé SEKoop halo.
“Objetivu prinsipál husi komemorasaun ne’e mak atu hasae konxiénsia públika no rekoñese kontribuisaun kooperativa nian ba dezenvolvimentu sustentavel. Ita hamutuk selebra Loron Mundiál Kooperativa ho objetivu oinsá ita idaidak komprende ita-nia funsaun hodi kontribui ba dezenvolvimentu ekonomia nasaun nian, liuhusi atividade kooperativa sira”, Olderico Lopes hateten iha Salaun Delta Nova, ohin.
Sekretáriu Estadu Kooperativa, Arsénio Pereira, hateten Loron Mundiál Kooperativa 2026 ne’e importante hodi rekoñese kontribuisaun boot husi movimentu kooperativu ba dezenvolvimentu ekonómiku, sosiál no umanu iha mundu tomak.

Tinan ida-ne’e, komunidade internasionál selebra ho tema: “Kooperativa Ba Mundu Ida ho Dame”. Tema ida-ne’e la’ós de’it liafuan ida atu hakerek iha banner ka ko’alia iha serimónia, maibé tema ida-ne’e mak konvite ida ba hothotu hametin unidade.
Aleinde ne’e, konvite ida atu serbisu hamutuk atu uza kooperativa hanesan dalan hodi harii dame, solidariedade no moris-di’ak ba ema hotu, iha mundu ida ne’ebé hasoru dezafiu oioin, hanesan dezigualdade, ki’ak, mudansa klimátika, falta oportunidade no konflitu sosiál.
“Modelu kooperativa oferese resposta ida ne’ebé bazeia ba valór umanu. Kooperativa hanorin ita katak ita bele diferente, maibé ita bele serbisu hamutuk; ita bele iha problema, maibé ita bele buka solusaun hamutuk; ita bele hahú ho rekursu ki’ik, maibé ho unidade ita bele alkansa rezultadu boot”, nia dehan.
Tanba ne’e, dame la hahú de’it husi akordu entre nasaun sıra, dame hahú husi família, komunidade, bainhira ema sente katak iha oportunidade, bainhira ema iha serbisu no rendimentu dignu, bainhira feto no mane iha direitu hanesan, no bainhira juventude iha esperansa ba futuru no mós bele hahú husi kooperativa ida ne’ebé forte.
“Ba Timor-Leste, dezenvolvimentu kooperativu iha importánsia estratéjika. Ita-nia nasaun iha rikeza boot iha agrikultura, peska, pekuária, produsaun lokál, artezanatu no rekursu umanu. Maibe, ita tenke rekoñese katak produsaun mesak seidauk sufisiente. Produtór presiza organizasaun, agrikultór presiza asesu ba merkadu, komunidade presiza asesu ba finansiamentu, juventude presiza oportunidade no produtu lokál presiza kualidade, embalajen, marka no ligasaun ba merkadu”, nia dehan.
Diretora-Ezekutiva Movimentu Brigada Xanana, Angelina de Araújo, hateten nu’udar membru kooperativa orgullu tanba bele hola parte iha komemorasaun Loron Mundiál Kooperativa hodi aprezenta mós sira-nia produtu hanesan produsaun Bafo Kayrala.
“Ami eziste iha tinan 2022. Ami hetan apoiu fundu husi SEKoop hamutuk rihun $3, maibé agora laiha ona tanba ami bele hamrik mesak ona. Ohin, ami lori produtu Sorghum ne’ebé ami transforma ona hanesan biskuit, trigu, sedaap, etu no seluk tan”, nia dehan.
SEKoop rasik daudaun rejista ona kooperativa ativu hamutuk 276 ho totál membru besik rihun 42 no akumula ona totál kapitál millaun $21-resin.
Komemorasaun Loron Mundiál Kooperativa ne’e rasik SEKoop realiza durante loron rua, entre 06-07 Jullu 2026, ne’ebé ho atividade semináriu, no mini expo ba produtu kooperativa sira-nian, ne’ebé partisipa husi membru kooperativa sira iha Timor-Leste.
Jornalista: Arminda Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora




