MPIE-MOP esklarese razaun estrada sira ne’ebé lansa ona maibé seidauk hahú konstrusaun

DILI, 11 Agostu 2025 (TATOLI) – Ministru Planeamentu no Investimentu Estratéjiku, Gastão de Sousa, esplika katak estrada sira ne’ebé Governu lansa ona iha fatin oioin, maibé to’o agora seidauk hahú konstrusaun, tanba prosesu aprovizionamentu no prosedimentu administrativu seluk ne’ebé presiza atu haree didi’ak.
Nia hatete katak iha prosesu aprovizionamentu tenke haree didi’ak ba kapasidade empreza sira ne’ebé partisipa no manán projetu, tanba dalaruma kompañia sira ne’e boot, maibé seidauk iha kapasidade sufisiente atu hala’o projetu iha terrenu.
“Ita-boot sira hatene estrada husi Lautein bá Com paradu hela. Ida-ne’e Ministériu Obra sei haree para kansela tiha kontratu ne’e. Ita presiza haree lai, tanba kompañia mai husi Xina, ita la hatene nia kapasidade iha duni ka la’e”, Gastão de Sousa dehan ba Tatoli, ohin.
Nia subliña katak Governu tenke haree didi’ak prosesu aprovizinamentu, liuliu iha etapa pós-kualifikasaun, hodi ekipa téknika bele halo verifikasaun ba empreza manán-na’in sira ne’ebé manán projetu. “Kompañia ida, rua, tolu tenke haree hotu, atu hatene kompañia ne’ebé iha kapasidade kaer projetu”, nia dehan.
Gastão de Sousa rekoñese katak iha falla iha prosesu Governu nian, tanba lansa uluk projetu mak foin verifika empreza manán-na’in sira. “Maibé, ida-ne’e hanesan erru ida, entaun agora tenke hadi’a”, nia afirma.
Iha parte seluk, Ministru Obra Públika, Samuel Marçal, alerta ba empreza sira ne’ebé kaer projetu estrada, maibé abandona serbisu husu atu kumpre sira-nia obrigasaun.
Nia realsa katak iha tempu badak Ministériu Obra Públika sei vizita projetu sira iha Timór laran tomak, hodi identifika projetu ne’ebé abandona sei kansela no fó ba empreza seluk atu kontinua serbisu.
Samuel Marçal esklarese katak projetu balun ne’ebé seidauk hahú, la’ós tanba kompañia la hala’o serbisu, maibé tanba prosesu administrativu seidauk ramata, inklui prosesu iha Tribunál Administrativu no Tribunál Konta.
“Sim, uluk ita falla uitoan, falla iha mekanizmu ita mai asina, maibé depois haruka ba tribunál. Ita haree katak pakote sira ne’ebé ita haruka ba tribunál kuaze fulan lima no neen ona. La’ós dehan kompañia mak la hala’o, maibé prosesu ne’e mak seidauk remata. Tanba ne’e, estrada sira ne’ebe lansa ona, maibé to’o agora seidauk hahú konstrusaun”, dehan.
Ministru salienta katak projetu tolu ka haat ne’ebé la la’o kansela tiha ona, no agora kompañia foun kaer fali projetu atu kontinua konstrusaun.
“Iha projetu tolu ka haat ida mak la la’o, ne’e ita kansela tiha hotu ona. Agora, kompañia foun kaer serbisu filafali no la’o hotu ona. Laiha projetu ida ne’ebé la la’o. Kontratu balun hanesan empréstimu nian, dalaruma sei demora tempu uitoan, tanba tenke tuir prosedimentu husi banku”, katak.
Aleinde ne’e, projetu balun mós presiza tempu tanba prosesu sei iha tribunál. Empreza sira presiza fulan tolu ka haat atu halo mobilizasaun ekipamentu, no fulan ida ka rua atu hasai lisensa ambientál. Kompañia sira mós presiza tempu atu harii sira-nia akampamentu.
Maibé, Samuel Marçal subliña katak atrazu iha konstrusaun la signifika katak projetu la la’o. Iha kazu balun, prosesu administrativu sei la’o maski serbisu fíziku iha terrenu seidauk hahú.
Jornalista: Arminda Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora

