DILI, 09 Juñu 2025 (TATOLI) – Parlamentu Nasionál (PN) aprova proposta lei númeru 8/VI(2a) kona-ba Lei Baze Edukasaun Pré-eskolár, Ensinu Báziku no Sekundáriu, ho modalidade espesiál Ensinu Edukasaun Eskolár, Edukasaun Estraeskolár no Formasaun Profisionál, iha faze jeneralidade ho votu a favór 37, kontra 0 no abstensaun 17.
“Ho votasaun iha jeneralidade lei ne’e pasa”, Prezidente Parlamentu Nasionál, Maria Fernanda Lay, fó sai iha plenária, ohin.
Nune’e, meza haruka hikas proposta lei referida ba Komisaun G ne’ebé trata Asuntu Eduksaun, Juventude, Kultura no Sidadania hodi trata inisiativa lejizlativa ne’e iha espesialidade hodi diskute espesífiku kada artigu.
Tuir rejimentu Parlamentu, iha diskusaun faze jeneralidade foka ba prinsípiu no objetivu proposta.
Bazeia ba relatóriu no apresiasaun inisiál husi Komisaun G, proposta lei ne’e prienxe rekizitu legál no konstituisionál atu diskute no aprova iha faze jeneralidade iha plenária
Nune’e deputadu CNRT, Gabriel Soares, hateten diskusaun Lei Baze Edukasaun iha jeneralidade ne’e deputadu sira fó apresiasaun de’it ba nia rekizitu sira, maibé kona-ba nia matéria no susbstánsia hotu só bele ko’alia iha espesialidade.
“Ami hanesan membru Komisaun G, ami husu atu iha faze espesialidade bele halo esplikasaun kle’an ba lei ne’e, tanba uluk lei baze ne’e ida de’it maibe depois proposta lei mai husi Governu haketak ona, Lei Baze ba Ensinu Superiór, no ohin aprezenta tan lei Baze Edukasaun”, dehan.
Nia salienta presiza tebes atu arruma didi’ak Lei Baze antigu iha númeru 14/2008, tanba dada ona artigu lubun ida ba Ensinu Superiór nian, entaun tenke haree didi’ak nune’e Ezekutivu sira bele hala’o sira-nia serbisu ho di’ak.
Deputadu CNRT, Patrocínio dos Reis, hateten depoizde aprova Lei Baze Ensinu Superiór nian, iha duni nesesidade atu halo armonizasaun ba Lei Baze Sistema Edukativu ninian. “Ita hein iha espesialidade bele halo diskusaun kle’an ba projetu lei ne’e”, espera.
Deputadu CNRT, Saul Salvador, hateten projetu lei ne’e ho objetivu prinsipál mak atu estabelese estrutura legál ida ne’ebé regula sistema edukasaun iha Timor-Leste bazeia ba realidade agora no futuru.
Proposta lejizlativa ida-ne’e bele revoga no susbtitui lei númeru 14/2008, loron 29 Outubru, ne’ebé to’o ona tempu atu adapta situasaun, atu iha fundasaun legál, edukasaun nasionál ida di’ak, nune’e presiza atualiza hodi responde ba mudansa sosiál, teknólójiku no instituisionál iha domíniu edukativu.
Deputadu FRETILIN, Nurima Alkatiri, reafirma FRETILIN nia kompromisu ba melloramentu profundu no progresivu ba setór edukasaun iha Timor-Leste, alterasaun ba Lei Baze Edukasaun la’ós de’it kestaun téknika ka lojísktika maibé alterasaun tenke tau iha sentru ema no sosiedade, oinsá mak atu forma iha futuru no hasoru dezafiu ohin loron nian, hanesan teknolojia informasaun no komunikasaun no seluk tan.
Nia dehan FRETILIN komprende katak reforma no dezenvolvimentu setór edukasaun presiza konseitu nasionál ne’ebé sólidu, sei laiha entendimentu komún entre forsa polítika no sosiál sira hotu sei kontinua la’o iha siklu fisiozu ida. Tuir nia, edukasaun tenke haree nu’udar bem komún, esensiál soberania dezenvolvimentu ekonómiku, justisa sosiál no konstrusaun sidadania tomak.
“Ami husu ba parte hotu iha uma fukun ida-ne’e atu serbisu hamutuk hodi define ba edukasaun iha Timor-Leste. Urjente mós atu hakotu politizasaun edukasaun nian, prátika ida ne’ebé halakon konfiansa sidadaun, hafraku instituisaun edukasaun no dezvaloriza profisionál sira iha setór importante ida-ne’e”, afirma.
Tuir nia, edukasaun labele uza sai terrenu ba manipulasaun polítika nomós labele hanesan espasu ida atu fahe favór partidu nian, maibé parte hothotu iha responsabilidade morál no patriótiku atu respeita pasu edukasionál nu’udar kampu neutru ba interese komún.
Profesór sira husi Pré-eskolár to’o Ensinu Superiór tenke hetan tratamentu ho dignidade espesiál, tanba sira mak konstrutór silensiozu ba nasaun.
Lei Baze Edukasaun mai ho objetivu atu promove edukasaun inkluziva no ekuitativa, valoriza formasaun no progresaun ba karreira dosente, adapta lejizlasaun ho realidade lokál no hametin kompromisu Estadu nian ba edukasaun ne’ebé iha kualidade ba ema hotu.
Aleinde ne’e, atualiza ba terminolojia ne’ebé daudaun la uza, atu asegura aliñamentu ho preseitu pedagójiku modernu sira ne’ebé konsagra ona iha lejizlasaun atuál.
Notísia relevante: Komisaun G hahú audiénsia públika ba projetu Lei Baze Edukasaun
Jornalista: Arminda Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora




