BOBONARO, 09 outubru 2023 (TATOLI) – Sekretáriu Estadu Arte no Kultura, Jorge Soares Cristovão, hamutuk ho Centro Nacional Chega, Institutu Públiku, segunda ne’e halo enkontru koordenasaun ho autoridade munisipál Bobonaro kona-bá eventu interkámbiu festivál kulturál fronteira ne’ebé sei realiza iha postu administrativu Maliana iha loron 15 novembru tinan 2023.
Notísia relevante: SEAK-CNC atualiza programa interkámbiu kulturál Balibo ba Horta
“Tuir ajenda loloos atividade sei hala’o iha 28 outubru, maibé tanba loron ne’e monu iha eleisaun suku, ita muda fali ba loron15 to’o 18 novembru, fatin atu hala’o mós ita muda hosi Balibo mai fali iha Maliana ho razaun fatin atu akomoda ema sira mai hosi Dili no bainaka sira mak lato’o,” nia hateten iha administrasaun munisipál Bobonaro
Nia dehan, enkontru ne’e hanesan faze preparasaun inísiu atu rona opiniaun no ideia hosi autoridade munisipál no entidade relevante sira iha munisípiu Bobonaro atubele koopera no apoia eventu ne’ebé sei hetan partisipasaun hosi autoridade Nusa Tengrara Timur (NTT) no sidadaun sira iha Timor osidentál.
Programa interkámbiu kulturál ho ninia objetivu maka atu promove rekonsiliasaun entre timoroan sira-ne’ebé oras ne’e hela iha Timor Osidentál ho Timoroan sira-ne’ebé hela iha Timor-Leste.
“Ita nia atividade ne’e hala’o bazea ba rekomendasaun ka relatóriu hosi Komisaun Verdade no Amizade (CVA) katak promove rekonsiliasaun aktu ne’ebé atu halo ho faze kulturál hametin lliután amizade entre Timoroan ho ita-nia maluk sira iha sorin,” nia katak.
Diretór CNC,I.P, Hugo Maria Fernandes, reforsa ho festivál ne’e atu hamoris no hametin liután lasu kulturál no relasaun entre komunidade iha iha fronteira.
“Ami halo avaliasaun rápida ida, ita hatene nanis ita-nia relasaun kulturál ne’e mosu kedas dezde tempu bei-ala, iha-ne’e iha Kemak, sorin mós iha Kemak, iha Bunak, ne’e relasaun ne’e mai kedas dezde rai ne’e haketak ho jeografikamente no polítikamente ho kolonializasaun Portugés to’o tempu Indonézia, maibé ami rona fali dezde 1999 kustume lia mate lia moris balu la la’o, tanba kestaun polítika no jeografia,” nia aakresenta.
Prezidente Autoridade Munisípiu Bobonaro, Ernesto de Oliveira, konsidera atividade ne’e importante ba povu rai-rua.
“Ha’u husu ba señór administradór postu Maliana atu halo ezersísiu maka’as, tanba ita mak uma-na’in, ita-nia preparasaun halo nusá, ita-nia kondisaun oinsá, ba oin servisu maka’as atubele fó susesu atividade ne’e,” nia apela.
Administradór postu administrativu Balibo, Amilcar Tavares, rekomenda ba Governu atu orienta Institutu Jestaun Ekipamentu Apoia Dezembolvimentu Infraestrutura (IGEADI,I.P) atu halo normalizasaun estrada hahú hosi pontu entrada mai to’o Maliana Vila.
“Ita-nia estrada ne’e di’ak uitoan atubele hatudu imajen di’ak ba ita-nia maluk sira hosi sorin,” nia hateten.
Enkuantu sekuénsia serimónia ne’e sei hahú simu matak-malirin lisan Timor-Leste iha Halihun Balibó, vizita sítiu istóriku, inaugurasaun movimentu liberdade, sei halao’o mós semináriu koletiva hosi memoria esperansa, desportu rekonsiliasaun ne’ebé sei realiza iha Atambua, talk show, aprezentasaun arte no kultura, konsertu múzika hosi artista timoroan sira.
Nune’e mós sei iha mós semináriu estétika melankolia (ezemplu: tipu depresivu ne’ebé halo ema-ne’ebé moras sente todan. Kondisaun ne’e sei fó impaktu negativu ba moris kada loron, inklui relasaun sosiál iha sosiedade) no diálogu estétika melankolia. Bainaka ne’ebé sei partisipa iha atividade ne’e kuaze 500.
Notísia relevante: SEAKLN rejista ema mate iha funu laran hamutuk 233.951
Jornalista : Sérgio da Cruz
Editór : Evaristo Soares Martins





