iklan

HEADLINE, POLÍTIKA

“Vox Populi, Vox Dei”

“Vox Populi, Vox Dei”

Plenária Parlamentu Nasionál. Imajen/António Gonçalves

DILI, 30 agostu 2019 (TATOLI) – Povu nia lian, Maromak nia lian-“Vox Populi, Vox Dei”, sai introdusaun ba intervensaun Xefe Bankada Partidu Demokrátiku (PD), António da Conceição, iha sesaun solene ámbitu Komemorasaun Tinan 20 Referendu (Konsulta Pupulár) no Misaun INTERFET (30 agostu 1999 – 30 agostu 2019).

“Vox Populi, Vox Dei-Povu nia lian, Maromak nia lian. Orgullu ba ami hanesan reprezentante povu bele simu bainaka sira iha Parlamentu Nasionál, iha kaza magna timoroan no husi povu ne’e duni mak tinan 20 liubá, komunidade internasionál sira rona hakilar sofrimentu ne’ebé hanesan konsekuénsia husi rezisténsia no luta atu defende ami-nia pátria Timor-Leste”, tenik António da Conceição, iha plenáriu Parlamentu Nasionál (PN), sesta ne’e.

Hanesan reprezentante povu, nia agradese ba komunidade internasionál nia papél diplomátiku, negosiasaun ho Indonézia no Organizasaun Nasaun Unida (ONU), para fó sai faktu ne’ebé nafatin xoke povu sira-nia fuan maibé la lakon esperansa ne’ebé dehan independénsia la’ós de’it mehi maibé realidade.

Iha sorin seluk, Xefe Bankada Frente Refolusionária Timor-Leste independente (FRETILIN), Aniceto Longuinhos Guterres Lopes konsidera luta naruk ne’ebé Timor-Leste konsege hetan iha tinan 24 nia laran tanba misaun ne’ebé fundadór sira no eroi mártir sira husik hela, atu atinje independénsia totál no kompletu, tanba ne’e luta atu manán soberania kompletu.

“Ohin, ita mós sei asisti troka nota entre Timor-Leste ho Austrália, atu formaliza ratifikasaun tratadu fronteira marítima entre nasaun rua ne’e. Ita nia eroi no mártir sira liu ema nai’n rihun atus rua, fó sira nia-aan ba mate atu ita manán independénsia no soberania ne’ebé totál no kompletu”, nia katak.

Deputadu Bankada Kongresu Nasionál Rekonstrusaun Timor (CNRT-sigla portugés), Patrocínio António, hateten komemorasaun tinan 20 Konsulta Populár, marka istória ida tan tanba konsege hakotu disputa fronteira marítima ho Austrália no ohin nasaun rua troka nota diplomátiku ba definisaun fronteira marítima permanente.

“Ami hakarak partilla ami-nia agradese wa’in ba Governu Austrália, ne’ebé hamutuk iha meza hodi halo negosiasaun. Timoroan hotu bele basa liman ho orgullu iha selebrasaun tinan 20 Referendu ho vitória ida tan, manán Tasi Timor ho ninia rikusoin tomak”, nia akresenta.

Nune’e mós, Xefe Bankada Partidu Libertasaun Populár (PLP), Francisco de Vasconcelhos, haklaken hafoin tinan 20 selebra fila-fali referendu, maski ho difikuldade no dezafiu, Timor-Leste loke pájina foun ba dezenvolvimentu, povu no nasaun benifísia ba dame no seguransa, hakmatek no kreximentu ekonómiku la’o dadauk.

“Bankada PLP haree katak, durante tinan 20 nia laran ita hahú ho prosesu rekonsiliasaun, prosesu konstrusaun estadu, dezenvolvimentu demokrasia iha ámbitu multi-partidária, Timor-Leste sai kazu susesu ba Nasaun Unida, sai referénsia ba mundu no nasaun barak manifesta sira-nia admirasaun ba ita-nia susesu”, nia subliña.

Deputadu ne’e hatutan: “Liu ida ne’e ita orgullu tanba hafoin tinan 20 ita-nia liña fronteira marítima definitiva ho Austrália, liuhosi Komisaun Konsiliasaun Obrigatória, ne’ebé foin dahuluk akontese iha istória umanidade ne’ebé nasaun barak la konsege halo ida ne’e”.

Sorin seluk, Xefe Bankada Kmanek Haburas Unidade Nasionál Timoroan (KHUNTO), António Maria Nobre Amaral Tilman, hateten rekoñesimentu prosesu luta independénsia ba auto-determinasaun hanesan prosesu referendu to’o konkista vitória independénsia konsidera hanesan vitória komun, ne’ebé la’ós deit timoroan sira mak sente onra maibé espesiál partisipasaun husi komunidade internasionál hanesan Portugal, ONU, no mós entidade sira seluk ne’ebé envolve iha prosesu tinan 20 kotuk liubá, ne’ebé sempre hamutuk ho Timor-Leste.

Xefe Bankada Unidade Demokrátiku Timoroan (UDT)/Frente Mudansa (FM), Gilman Exposto dos Santos, konsidera loron Konsulta Populár hanesan tema importante ba Timor-Leste nia istória no hanesan akontesimentu mak importante liubá timoroan tanba pasu ba independénsia.

“Tinan 20 liubá, ema hotu la hela iha uma maibé ba hotu fatin votasaun hodi fó direitu votu”, nia dehan.

Ikus liu, Xefe Bankada Partidu Unidade Dezenvolvimentu Demokrátiku (PUDD), António de Sá Benevides, rekoñese maske Timor-Leste enfrenta difikuldade barak maibé sempre fiar katak loron ida sei atinje objetivu.

“Konta hotu ho ajuda komunidade internasionál, Timor-Leste desidi hili independénsia”, nia salienta.

Jornalista: Evaristo Soares Martins

Editór: Xisto Freitas

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!