DILI, 10 marsu 2020 (TATOLI) – Vise-Prezidente Autoridade Nasionál Petróleu no Minerál (ANPM), José Gonçalves, informa iha inísiu fulan-abríl nia-laran, Kompañia Timor Resources Pty.Ltd husi Austrália ho ninia parseiru Timor GAP,EP hahú perfurasaun ba mina-matan lima iha rai-maran, iha área Kosta Súl, área Suai, Covalima no Betano, Manufahi nian.
“Agora ita iha hela prosesu preparasaun no ita-nia ekipa iha hela terenu hodi akompaña progresu ne’ebé tuir planu ita bele dehan inísiu fulan oin. Ita espera katak empreza Timor Resources no Timor GAP sira realiza ona perfurasaun ba mina-matan lima ne’e”, tenik Vise-Prezidente ANPM ba Agência Tatoli iha edifísiu Ministériu Finansa, Aitarak-Laran, tersa ne’e.
José Gonçalves adianta, parte autoridade kontinua akompaña nafatin atividade kompañia sira iha terenu tanba antes halo perfurasaun iha ona peskiza jeofízika ho sistema sízmiku no magnétiku ne’ebé ekonomikamente no téknikamente viavél atu halo perfurasaun.
Ho nune’e, nia esepra molok tinan-2020 nia rohan bele hetan ona novidade di’ak husi rezultadu perfurasaun hodi bele prepara dezenvolve kampu ne’e, liuliu halo esplorasaun.
Antes ne’e, Prezidente Timor GAP, Francisco Monteiro, informa iha tinan-2020, hamutuk ho Kompañia Timor Resources sei halo perfurasaun ba mina-matan lima iha rai-maran área Suai-Covalima no Betano, Manufahi.
Tuir responsável ne’e, atu halo perfurasaun ne’e kustu karun, ne’ebé tenke atrai ema seluk mai hodi investe hamutuk atubele halo atividade iha bloku eskluzivu nian.
Bloku lima ne’e hahú iha tinan-2017, halo peskiza jeolójiku no estudu sira seluk no iha fulan-outubru 2018 hala’o ona teste sízmiku sira iha Bloku A.
Empreza uza ona sistema vibroseis, ne’ebé hanesan alternativu ida kontroladu hosi teste sízmiku sira.
Enkuantu bloku C hala’o ona teste sira iha outubru, iha zona Betano (entre Alas ho Hatudu) no teste vibroseis sira.
Nia subliña, planu atuál haree ba perfurasaun tolu to’o lima iha Bloku A no ida-idak hosi perfurasaun tolu iha ‘shallow-field’ to’o metru 2.000 no sei kusta millaun $35.
Timor GAP no empreza Timor Resources atu hahú iha tinan ne’e nia rohan, hodi hala’o perfurasaun dahuluk iha fatin tolu to’o lima hosi bloku ida ne’ebé maka iha lisensa hodi halo’o atividade esplorasaun ho produsaun petróleu nian iha Timor-Leste.
Autoridade Timor GAP ne’e realsa, identifika ona fatin tolu iha Bloku A hanesan fatin ne’ebé posível sira ba perfurasaun, tanba ne’e hein hodi hahú iha tinan ne’e.
Entretantu, bloku A iha Munisípiu Covalima ho Maliana no Bloku C iha Munisípiu Manufahi ho Ainaro ne’ebé hola parte ona iha rejime hosi kontratu partilla produsaun nian ba Timor Resources, empreza australiana ida ne’ebé halo parte hosi Nepean Group.
Enkuantu, bloku B haruka ona ba Timor GAP Onshore Block, ne’ebé hanesan subsidiáriu ida hosi empreza públiku petrolíferu Timor-Leste nian (Timor GAP).
Planu inisiál ho tinan hitu ba esplorasaun prévia hosi peskiza tinan-rua, hosi tinan daruak ba tinan datoluk hahú ho perfurasaun sira to’o tama tinan-haat maka kompleta estudu hosi kapasidade sira no hosi tinan-lima ba oin iha posibilidade hahú esplorasaun.
Jornalista: Florencio Miranda Ximenes
Editora: Julia Chatarina