DILI, 25 setembru 2021 (TATOLI)-Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak, hateten Timor-Leste lakon tan nia eroi no fundadór nasaun ida ne’ebé fó kontribuisaun hahú luta to’o ukun rasik an.
Notísia Relevante : Timor-Leste lakon tan asua’in espesiál Ma’Huno Bulerek Karathayano
”Ita lakon ita nia eroi nasionál ida ka fundadór Repúblika Demokrátika de Timor-Leste ne’ebé fó kontribuisaun dezde ita luta ba ukun rasik an, tuir mai hamoris ita-nia nasaun hanesan nasaun ida livre, independente iha rejiaun no mundu. Nia halo buat lubuk ba ita-nia rain, maibé nia mós husik hela serbisu todan iha kotuk ne’ebé ita-sira ne’ebé moris, sei hatutan hodi onra no memória hotu-hotu ita-nia maun-alin sira ne’ebé mate ba rai ida-ne’e no povu ida-ne’e,” mensajen Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak nian ba falesimentu Ma’Huno Bulerek Karathayano liuhosi komunikadu imprensa ne’ebé Agência Tatoli asesu sábadu ne’e.
Primeiru Ministru husu ba ema hotu hamutuk fó um minutu de silénsiu memória ba Ma’Hunu Bulerek Karathayano no maluk sira hotu ne’ebé uluk tiha ona no husu Aman Maromak fó fatin ba sira hodi horik rohan-laek, husu sira kontinua tau-matan nafatin ba rai-Timor fó kbiit no forsa atu ema hotu hamutuk lori nasaun ba oin.
Taur Matan Ruak hateten, nasaun no povu tomak iha família saudozu sira-nia sorin no husu atu korajen nafatin, hodi hatutan Bukar nia isin lolon mak mate, maibé nia memória no obra sei perdura no sei hanoin husi jerasaun ba jerasaun.
Xefe Ezekutivu mós orienta ona ba Ministru Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál atu prepara kondisoens iha Muzeu Rezisténsia hodi tau kadaver, atu públiku bele ba presta omenajen molok ba haloot iha nia fatin toba ikus nian.
Primeiru-Ministru, hamutuk ho membru Governu sira hala’o serimónia hasa’e bandeira meias haste iha Palásiu Governu durante loron tolu nia laran hodi fó onra ba eroi boot Saudozu José Antonio Gomes da Costa alias Ma’Huno Bulerek Karathayano-Bukar ne’ebé hakotu is iha Ospitál Nasionál Guido Valadares iha sesta (24/09).
Matebian Ma’Huno natural Manatutu, nu’udar membru Komité Sentrál FRETILIN iha 1975, no nu’udar úniku elementu CCF hamutuk ho Xanana Gusmão no Fernando Txai, mak hasoru malu atu reorganiza fila fali funu hafoin Matebian rahun iha serku anikilamentu hosi forsa okupasaun nian.
Iha Konferénsia Nasionál Maubai 1981, hetan nomeasaun nu’udar Komisáriu Polítiku ba Rejiaun Haksolok. Iha 1988, nomea ba Konselleiru Militár no iha tinan 1990 nu’udar Sekretáriu Komisaun Diretiva FRETILIN nian.
Hafoin Xanana Gusmão hetan kapturasaun iha tinan 1992, saudozu nu’udar susesór natural hodi kaer Komandu da luta iha loron 5 abríl 1993, hetan kapturasaun hosi Forsa Indonézia iha Rejiaun Ainaro.
Jornalista : Felicidadade Ximenes
Editór : Francisco Simões