BOBONARO,12 outubro 2021 (TATOLI)— Gabinete Apoiu Sosiedade Sivíl(GACS sigla portugés), halo sensibilizasaun Prémiu Nutrisaun Nasionál (PNN) tinan 2021 nian ba autoridade lokál suku 50 no grupu potensiál sira iha munisípiu Bobonaro.
Koordenadór Ekipa Sensibilizasaun Prémiu Nutrisaun Munisípiu Bobonaro, Jaime dos Reis, esplika apliksaun prémiu Primeiru-ministru ne’e atu inspira no motiva grupu feto, grupu suporta inan, to’os-na’in, grupu juventude no xefe suku sira, atu identifika problema ne’ebé komunidade sira enfrenta.
Nune’e mós atu hasa’e kreatividade no mobiliza rekursu interna no esterna ne’ebé disponivel hodi tulun komunidade sira rezolve problema má-nutrisaun iha Timor-Leste.
“Ita halo sensibilizasaun ne’e atu autoridaade munisípal, líder komunitária no grupu tarjetu sira bele iha informasaun natoon hodi responde ba planu asaun konsolidasaun nasionál ba inseguranasa ai-han no má-nutrisaun iha Timor-leste no idak-idak nia munisípiu,” Koordenador Jaime dos Reis, halo aprezentasaun iha salaun administrasaun munisípiu Bobonaro, tersa ne’e.
Prémiu ne’e primeiru-ministru lansa ba grupu tarjetu sira-ne’ebé kontribui maka’as hamenus númeru má-nutrisaun no inseguransa ai-han, sei hetan prémiu ho valor ba manán na’in primeiru $5.000, manán na’in segundu $3.000 no terseiru $2.000, no aplikasaun prémiu nasionál ne’e hahú loke iha loron 10 agostu no sei termina iha 20 outubru 2021.
“Prémiu ne’e úniku mak grupu joventude tanba halo peskiza iha sira-nia suku atu identifika ai-han lokál no ai-han fuik sira, nomoos halo peskiza ba meneira te’in no kunsumu loron-loron komunidade sira-nian. Hosi ne’e diversifika ai-han sira-ne’e ninia sabór, depois modifika ai-han lokál ba nutritivu,” nia katak.
Hosi ne’e, sekretáriu nutrisaun sei nomea grupu juventude 10 halo peskiza di’akliu ba kompete iha nível nasionál.
Tuir kritériu grupu tarjetu no entidade sira-ne’ebé iha inisiativa luta kombate má-nutrisaun no inseguransa ai-han, bele prenxe formuláriu no submete dukumentu liuhosi administrasaun munisípiu no bele mós liuhosi online.
Responsável programa ne’e haktuir, bazea ba rezultadu peskiza ne’ebé ekipa estudu ai-han saudável Timor-Leste halo liuhosi dukumentu ne’ebé lansa hanaran planu asaun konsolidasaun nasional hatudu katak Timor-leste rejista inseguransa ai-han grave %36, má-nutrisaun %47,1 no labarik krekas ka westing %8,6.
Tuir alvu katak, hosi 2020 to’o 2030 Timor-Leste tenke redús inseguransa ai-han ba zero pursentu, má nutrisaun hosi %47,1 no labarik krekas (Westing) hosi %8,6 redús ba %3.
“Enkuantu hosi númeru ne’e s Bobonaro mós rejista labarik raes (badak) 50%, má-nutrisaun %39,4 no Bobonaro okupa terseiru lugar numeru aasliu iha nível nasionál tanba ne’e autoridade munisipál tenke koordena ho xefe suku sira dezeña imi-nia planu orsamentu ba nível munisípal atu rezolve má-nutrisaun no inseguransa ai-han iha munisípiu ne’e,” nia fó hanoin.
Diretora Munisípal Apoia ONG no Komunitaria Munisípiu Bobonaro, Gisela Pirez Perreira, konsidera prémiu ne’e interesante tebes, atu motiva autoridade lokál no grupu tarjetu sira oinsá bele dezenvolve no hasa’e produsaun agríkola, hodi responde ba problema má-nutrisaun no inseguransa aihan.
“Maske ita (Bobonaro) iha rai-bokur no ai-han barak, maibé ita-nia probelema kona-ba problema má-nutrisaun sei rejista aas, tanba ne’e ita tenke serbisu maka’as hasa’e kualidade produsaun ai-han lokál,” nia akresenta.
Entretantu, Xefe suku Guda, Caetano Franisco, konsidera prémiu ne’e ekoraja tebes autoridade lokál atu kontribui redús problema ne’ebé mak labarik sira hasoru.
“Ba-oin sei partila informasaun importante sira-ne’e ba komunidade no grupu tarjetu sira iha suku, atu identifika ai-han lokál sira-ne’ebé fó vantajen ba kresimentu labarik sira, nune’e bele asegura labarik sira-nia saúde,” nia hateten.
Jornalista : Sérgio da Cruz
Editór : Evaristo Soares Martins