BOBONARO,12 Outubro 2021 (TATOLI)— Progresu konstrusaun Uma ba Kbiit Laek (UKL), iha suku Atabae, postu administrativu Atabae, munisípiu Bobonaro foin atinje %42.
“Fazeadamente serbisu fíziku uma-tolu iha aldeia alvu ne’e to’o ona %42 ba leten nomoos dapur mós komesa hada ona fondasi. Ne’e komforme informasaun ne’ebé ami asesu katak ninia atinjementu to’o ona %42,” Xefe suku Atabae, Paulino Mali Bere, informa ba Agência TATOLI iha salaun administrasaun munisipál Bobonaro, tersa ne’e.
Autoridade lokál ne’e haktuir, dezde implementasaun projetu ne’e iha fulan kotuk to’o agora serbisu hotu la’o ho di’ak, tanba kompañia fornesedór distribui materiál sira la atrazu.
Maibé nia hatete, kondisaun estrada mak difikulta fornesedor sira atu transporta materiál, tanba ne’e autoridade lokal ne’e sei esforsa halo supervizaun ba obra ne’e hodi enkoraja badaen sira aselera projetu molok udan monu-rai.
“Difikuldade ne’ebé ami hasoru mak parte transporte, tanba kondisaun estrada mak la permite sá tán iha tempu udan mak kontrusaun la hotu ita defísil ona, tanba udan mai estrada sira ne’e dodok hotu, ita hein udan semana ida tiha mk bele lori fali materiál mai, sé lae ita extende tan,” nia akresenta.
Bazea ba identifikasaun mapamentu ne’e autoridade lokál, autoridade munisipál no ekipa independente família uma-kain tolu ne’e laiha duni kondisaun atu aguenta to’o tempu naruk, nune’e sira merese duni sai benifisiáriu hosi Programa Nasionál Dezembolvimentu Suku (PNDS).
Líder komunitária ne’e konsidera programa ne’e la’ós benefísia de’it ba ema kbiit laek, maibé ba mós komunidade sira iha suku laran, tanba badaen no nia ajudante sira mai hosi komunidade aldeia no suku rasik.
“Liuhosi programa ne’e mós ita bele heteten rekuperasaun ekonomia, tanba iha situasaun COVID-19 komunidade barak la serbisu, entaun liuhosi programa ne’e sira rasik mak sai badaen no traballadór, hodi sustenta nesesidade uma-laran, no ba oan sira-nia eskola,” nia katak.
Entretantu, totál orsamentu ne’e ne’ebé aloka ba bankária suku Atabae hamutuk $54.108. Hosi totál ne’e finánsia ba atividade fíziku $51.000 no operasionál $3.000.
Entertantu konforme kapasidade orsamentál tinan fiskál 2021 governu sei harii uma ba ema kb’it laek hamutuk 1.254 unidade iha suku 424 ho totál orsamentu millaun $25 no kustu ba kada uma entre $14.000 to’o $17.000.
Uma ne’ebé atu konstrui hosi tipu ka modelu rua; tipu 48m2 ne’ebé sei inklui kuartu tolu, sala vizita ida no dapur ida no hariis-fatin, no tipu 37m2 ne’ebé sei inklui kuartu rua, sala vizita ida, dapur no hariis-fatin, nune’e mós kompleta ho espasu asesiblidade ba ema ho defisiénsia.
Enkuantu planu no polítika Governu ba programa ne’e ho objetivu atu korresponde ba Planu Estratéjiku Dezemvolvimentu Nasionál (PEDN 2011-2030) ne’ebé rekoñese povu Timor-Leste nia aspirasaun atu harii nasaun ida-ne’ebé forte, prósperu no moris di’ak.
Tuir Livru 3-B (Munisípiu), Autoridade Bobonaro hetan alokasaun orsamentu hosi programa PNDS-UKL hamutuk tokon $2.7. Hosi total ne’e atu finánsia atividade fíziku hamutuk tokon $2.6 ba suku 50 no aldeia hodi kontrui uma 150 unidade. Hosi montante orsamentu ne’e koloka ba operasionál $150.000 no fee ba BNCTL rihun $5.400.
Jornalista : Sérgio da Cruz
Editór : Evaristo Soares Martins