iklan

NASIONÁL, DILI, HEADLINE, SEGURANSA

SEPS hahú prepara kondisaun hasoru fenómenu La Niña

SEPS hahú prepara kondisaun hasoru fenómenu La Niña

Sekertáriu Estadu Protesaun Sivíl, Joaquim José Gumão dos Reis Martins. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 24 novembru 2021 (TATOLI)— Sekretária Estadu Protesaun Sivíl (SEPS) koopera ho liña ministériu no parseiru internasionál hahú prepara kondisaun no alerta ba komunidade sira iha fatin risku sira atu kuidadu an bainhira fenómenu La Niña akontese iha Timor-Leste.

“Ita halo preparasaun ba mitigasaun no prevensaun hasoru fenómenu La Niña. Tanba ne’e ita alerta ona ba komunidade-sira ne’ebé hela iha fatin risku dezastre naturál hanesan, mota-ninin, tasi-ibun no foho-lolon atu sira bele atensaun bainhira akontese udan boot no bele koopera atubele evakua sai lalais ba fatin ne’ebé seguru,” Sekretária Estadu Protesaun Sivil (SEPS), Joaquim Gusmão, hateten ba Agência TATOLI iha edifisiu SEPS, Caicoli-Dili, kuarta ne’e.

Notísia Relevante: Dezde setembru, SEPS alerta ona previzaun La Nina

Meteorolojia Austrália no Internasionál Globál Enso Analysis Cell, alerta ona katak Timor-Leste sai hanesan nasaun ida ne’ebé hetan mós impkatu boot hosi fenómenu La liña.

Nune’e, SEPS hahú hala’o sensebilizasaun informasaun ba populasaun  liuhosi  meiu komunikasaun sira, hanesan talk show iha telivizaun no koordena hamutuk ho operadór telekomunikasaun tolu hanesan, Telemor, Timor Telecom no Telkomcel hodi fahe mensajen ba númeru telefonika hotu iha territóriu  nasionál atu kuidadu an bainhira fenómenu La Liña akontese.

Kona-ba preparasaun téknika, Joaquim Gusmão, informa, daudaun SEPS liuhosi Diresaun Bombeiru, Diresaun Risku Dezastre no Seguransa Sívil preparadu ona atu salva no ajuda abitante sira iha situasaun difisil.

“SEPS preparadu ona atu halo atuasaun bainhira fenómenu La liña akontese iha tempu saida de’it,” Governante ne’e garante.

SEPS mós hala’o ona kooperasaun ho parseiru internasionál sira atu fó apoia umanitária ba populasaun afetadu sira kauza hosi fenómenu naturál ne’e.

“Ita esforsu hela atu muda ses abitante sira ne’ebé identifika hela iha fatin risku ba dezastre.  Ita mós prepara ona ajudu, maibé sei tuir kategoria tanba abitante-sira ne’ebé estraga makas fó apoia osan sosa material konstrusaun hodi hadi’a fali-sira nia uma,”nia akresenta.

SEPS iha polítika atu evita populasaun hetan afetadu hosi fenómenu naturál hahú hakbesik aan ba abitante sira ne’ebé hela iha fatin risku atu husik fatin.

“Ita ba ko’alia didiak ho sira atu haruka sira sai hosi fatin sira risku dezastre, nune’e mosu dezastre sira la hetan impaktu. Ami sempre halo bebeik iha Dili laran no Munisípiu-sira,” SEPS ne’e afirma.

Fenómenu La Niña nu’udar ecentu klimátiku ho kondisaun anomalia ho tempreatura laloran tasi boot iha Oseanu Pasífiku no aumenta ho mundasan iha sirkulasaun atmósfera, akompaña ho anin no udan boot.

Notísia Relevante: Viqueque sai uma-na’in ba komemorasaun loron internasionál redusaun risku dezastre

Jornalista : Hortencio Sanchez

Editór        : Florencio Miranda Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!