iklan

NASIONÁL, INTERNASIONÁL, HEADLINE, KAPITÁL

Xefe Governu reafirma kompromisu apoia CAMSTL

Xefe Governu reafirma kompromisu apoia CAMSTL

Jornalista Agência Tatoli, Filomeno Martins halo entrevista eskluziva ho Espoza Saudozu Max Stahl, Ingrid Bucens, iha edifísiu AMRT, sesta (16/12). Imajen Tatoli/Anito Soares

DILI, 28 dezembru 2021 (TATOLI)-Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak, reafirma kompromisu Governu no Estadu atu apoia Sentru Arkivu Audiovizuál (CAMSTL, sigla portugés), ne’ebé antes ne’e espoza Saudozu Max Stahl, Ingrid Bucens, husu transforma instituisaun ne’e ba institutu públiku.

“Primeiru-Ministru konvida ami mai hodi hasoru nia hodi fó sentidu kondolénsia ba ami nu’udar Max nia família no mós atu afirma Estadu nia apoia ba instituisaun ne’e iha futuru. Primeiru-Ministru reafirma katak iha kompromisu boot hosi Governu atu apoia CAMSTL,” Ingrid Bucens, informa hafoin hasoru malu iha rezidénsia ofisiál PM, Farol, tersa ne’e.

Notísia relevante: Governu sei kria dekretu-lei transforma CAMSTL ba institutu públiku

Nune’e, Governu halo hela esforsu hodi prepara baze legál sira molok deside títulu ba CAMSTL.

“Governu iha apoia maka’as ba CAMSTL, daudaun ne’e sira prepara ona baze legál sira hodi haree ba oin sei envolve ekipa no família Max nian,” Ingrid akresenta.

Ho kompromisu sira ne’e, espoza Saudozu Jornalista ne’e agradese tebes ba Governu no Estadu.

“Ha’u agradese barak no sente emosionál, tanba dokumentu sira ne’e Max esforsu maka’as mak hetan, maibé seidauk define títulu CAMSTL, maibé iha ona desizaun mós la’ós atu lidera, tenki iha ekipa boot ne’ebé serbisu hamutuk ho Governu hodi haree ba oin,” nia dehan.

Jornalista no Realizadór, Cristopher Wenner ho naran koñesidu Max Stahl, hakotu iis iha loron 28 outubru 2021, iha Brisbane-Austrália iha tuku 04:00 dadeersan.

Saudozu hanesan autór ba filmajen Masakre Santa Cruz ne’ebé akontese iha loron 12 novembru 1991, ne’ebé masakre ne’e akontese tanba antes ne’e Militár indonéziu asalta Igreja Motael iha loron 28 outubru 1991, ne’ebé ikus mai tiru mate juventude loriku asswa’in, Sebastião Gomes.

Max Stahl moris iha Reinu Unidu, iha loron 06 dezembru 1954, ne’ebé ninia loron mate iha tinan 30 loron mate Saudozu Sebastião Gomes.

Max Stahl estabelese ona CAMSTL ho objetivu atu prezerva no divulga kolesaun audiovizuál ne’ebé dokumenta períodu rezisténsia, durante akontesimentu sira no hafoin referendu no tinan dahuluk independénsia to’o ba loron ohin.

Iha tinan 2013, United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (UNESCO) rekoñese ona kolesaun ne’e no ba rai iha Rejistu Memória ba Mundu, kria ona programa ho objetivu atu proteje no promove patrimóniu dokumentál mundiál liuhosi konservasaun no asesu ba dokumentu sira.

Jornalista : Antónia Gusmão

Editora     : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!