BOBONARO, 12 janeiru 2022 (TATOLI)—Autoridade Bobonaro, liuhosi Sekretáriu Prezidente Autoridade, Julio Caero de Carvalho, fahe informasaun kona-ba implementasaun programa sira ne’ebé realiza ona iha tinan 2021 ba Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak, ho membru governu sira, durante diálogu komunitáriu.
Bobonaro iha postu administrativu neen, suku 50, no aldeia 193, ne’ebé bazeia ba sensu tinan 2020, populasaun Bobonaro hamutuk 180.502, hosi uma-kain 28.810.
“Iha-ne’e ha’u hakarak fahe informasaun liga ho programa sira ne’ebé hala’o ona iha Bobonaro durante tinan 2021,” Reprezentante Autoridade Bobonaro ne’e informa, iha Jinájiu Bobonaro, kuarta ne’e.
Fasilidade no servisu edukasaun Bobonaro, kompostu hosi Eskola Ensinu Públiku hamutuk 28, Eskola Ensinu Infantil Fundasaun sia, Eskola Ensinu Báziku 96, Eskola Ensinu Privadu 76, Eskola Sekundáriu Jerál Públiku ualu, Eskola Sekundáriu Jerál Fundasaun rua, Eskola Ensinu Tékniku Vokasionál Públiku rua, Eskola Ensinu Tékniku Vokasionál Privadu haat.
Enkuanru, kona-ba fasilidade servisu saúde iha Bobonaro, kompostu hosi Ospitál Referál Maliana ida, Sentru Saúde sia, Postu Saúde 27, klínika privada rua, no SISCA 50.
Liga ho benefisiáriu subsídiu sosiál hanesan idozu hamutuk 9.729, veteranu 5.451, Bolsa da mãe 5.120.
Despeza jerál autoridade Bobonaro
Munisípiu Bobonaro hetan apoiu Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2021 millaun $5-resin, ne’ebé orsamentu aloka tuir rúbrika ne’ebé iha hodi apoia merenda eskolá, alfebetivasaun, konsensaun eskoláe, subsídiu suku, jestaun merkadoria, atividade agrikultura, limpeza rurál no urbana, subsídiu ba postu administrativu, despeza operasionál planu dezenvolvimentu integradu.
Kona-ba Progarama Nasionál Dezenvolvimentu Suku (PNDS) iha tinan 2021, Bobonaro hetan orsamentu alokasaun millaun $3-resin hodi implementa programa tolu hanesan PNDS regulár autoridade munisipál ho orsamentu $935.000, projetu Uma Kbiit Laek (UKL) orsamentu alokadu millaun $2,7, hodi apoia konstrusaun uma tolu ba kada suku hamutuk 50, nun’e munisípiu ne’e iha UKL 150, no PNDS reabilitasaun hetan orsamentu $236.000.
Bazeia ba orsamentu alokadu millaun $1-resin iha kapitál dezenvolvimentu hosi OJE 2021, iha orsamentu $566.000 ba apoia projetu reapropriasaun haat, projetu foun lima hanesan konstrusaun edifisiu postu administrativu Bobonaro no Maliana, armazen Servisu tékniku Administrasaun Eleitorál (STAE) no salaun administrasaun munisipál ho alokasaun $548.000.
Munisípiu Bobonaro hetan apoia orsamentu hosi parseriu dezenvolvimentu ho montante millaun $1,8 hodi finansia projetu hamutuk 13.
“Progresu ne’ebé atinje iha tinan 2021 instala ona edifísiu setorál iha administrasaun munisípiu Bobonaro, haktuir enkuadramentu iha legál dekretu lei númeru 54/2020 ba alterasaun daruak hosi dekretu lei númeru 3/2016,”Julio informa.
Kampaña implementasaun protokolu saúde kontra COVID19, ne’ebé realiza iha Bobonaro la’o ho susesu, ne’ebé konsege hasa’e taxa vasinasaun ho di’ak no atinje 77,6%, estabelese ekipa Task Force no rekruta ekipa coveiru.
Enkuantu, implementasaun programa Cesta Bázika iha Bobonaro la’o ho susesu, ho totál benefisiáriu uma-kain 28.134, pagamentu subsídiu $200 kobre ba uma-kain 28.331, xefe família ho montante orsamentu millaun $5,323, apoia ai-han ba kbiit laek hamutuk na’in 668, kompostu hosi feto 360 no mane 304.
Programa materiál konstrusaun no mão-de-obra ho ai kuadradu ba vítima dezastre naturál ba família 154 no sei iha prosesu 110.
Kona-ba projetu sira hosi Ministériu Obra Publika (MOP), hosi programa International Labour Organization (ILO) iha projetu 19, ne’ebé iha projetu lima finaliza, rua sei realiza hela, no entre projetu hamutuk 15, iha 13 asina ona kontratu no rua sei iha konkorsu.
Preparasaun sira ligadu ho Eleisaun Prezidensiál, munisípiu Bobonaro prepara ona sentru votasaun 130, estasaun votasaun 150, Brigada 130, no ofisiál eleitór 1.500.
Área segurnasa hanesan Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) liuhosi Polísia Trázitu Bobonaro iha tinan 2021 hatama reseita $9.000 ba kofre Estadu
Dezafiu iha Bobonaro
Maski nune’e, administrasaun munisipál Bobonaro falta rekursu umanu iha servisu munisipál hotu no mínimu infraestrutura hanesan edifisiu.
Enkuantu, Servisu Agrikultura munisipál, liliu sistema irrigasaun Maliana I no Maliana II to’o agora seidauk hetan prioridade, maski foin lalais irrigasaun Maliana kotu, maibé Asosiasaun agrikultór hetan apoia hosi JICA ne’ebé halo atendimentu ho susesu.
Servisu Obra Públiku munisipál, kondisaun estrada iha área rurál iha postu administrativu neen no munisipál laiha ekipamentu pezadu ba nesesidade emerjénsia, ne’ebé presiza hato’o pedidu ba Institutu Jestaun Ekipamentu, Institutu Públiku (IGE, I.P) nasionál.
Servisu Saúde munisipál rejista kazu COVID-19 konfirmadu 603, izolamentu 443, auto izolamentu 160, óbitu sia, kazu ativu haat, enkuantu kazu dengue konfirmadu 34 mate 0, no ativu laiha.
Servisu Bombeiru munisipál mínimu fasilidade no infraestrutura mínimu ekipamentu tanba orsamentu sentralizadu.
Servisu munisipál iha Ministériu Turizmu Komérsiu no Industria (MTKI), ne’ebé iha Bobonaro rasik, tuir Reprezentante Prezidente Autoridade ne’e katak durante ne’e laiha polítika ka regulamentu ida kona-ba merkadu tradisionál.
Dezafiu STAE Bobonaro ligaho preparasaun Eleisaun Prezidensiál, karregadór sentru votasaun labele lori karreta tama no presiza ema mak leba hamutuk 43, labele instala enerjia eletrisidade ba sentru votasaun hamutuk 37, kondisaun estrada ba sentru votasaun balun presiza hadi’a urjente hamutuk 45, sentru votasaun ne’ebé presiza apoia mahon hanesan kama hamutuk ualu.
Nune’e, Administrasaun munisipál rekomenda ba Governu sentrál atu tau prioridade prinsipál hodi aloka orsamentu ba infraestrutura setór produtivu hanesan agrikultura, obra públika, edukasaun no turizmu.
Aleinde ne’e, rekomenda mós ba Governu sentrál atubele atensaun másimu ba servisu delegasaun teritóriu sira iha nível munisípiu, relasiona ho lei Poder Lokál no Eleisaun Munisipál ne’ebé mak Prezidente Repúblika promulga ona no Governu sentrál tenki halo sosializasaun di’ak iha nível munisipál hotu.
Husu mós ba Governu sentrál hodi tau importánsia ba planu devizaun territóriu sira hanesan postu administrativu Bobonaro ne’ebé ho nia suku 18.
Haree didi’ak regulamentu merkadu tradisionál sira iha fronteira hodi labele prejudika komunidade nia sasán ne’ebé prende hosi autoridade kompetente.
Jornalista : Antónia Gusmão
Editora : Julia Chatarina