LAUTÉM, 02 marsu 2022 (TATOLI)—Kandidatu Prezidente Repúblika (PR) períodu 2022-2027 ho númeru sorteiu 14, José Manuel Ramos Horta, kuarta ne’e, halo abertura kampaña aberta dahuluk iha munisípiu Lautém.

Kampaña dahuluk ne’e realiza iha kampu 745, Lautém, ne’ebé akompaña hosi Prezidente Partidu Congresso Nacional Reconstrução Timorense (CNRT), Kayrala Xanana Gusmão, ne’ebé uza atributu partidu nian.
Durante kampaña, Kandidatu PR Horta introdús prioridade haat hanesan Repozisaun Orden Konstitusionál no Ordem Estadu Direitu Demokrátiku, Rekuperasaun Ekonómika (post-COVID-19), Kompeténsia Konstitusionál Prezidente Repúblika, inklui Boa Governasaun no Justisa.
Liga ho Rekuperasaun Ekonómika, atu kontribui ba rekuperasaun no dezenvolvimentu ekonómiku iha períodu 2022-2027, bazeia ba kompeténsia konstitusionál, PR sei apoia Governu liuhosi asegura estabilidade makro-ekonómika, tanba desde tinan 2017, Timor-Leste laiha estabilidade makro-ekonómika tamba ekonomia hetan resesaun -3,1% iha tinan 2017, -0,7 iha tinan 2018 no -8,6% iha tinan 2020.
Notísia relevante: Kandidatu Ramos Horta rejista ona iha Tribunál Rekursu
Nune’e, estabilidade makro-ekonómika sei halo liuhosi asegura estabilidade polítika, normalidade iha despeza públika no hamenus risku ba investimentu privadu, asegura kualidade no kuantidade despeza públika hodi apoia kresimentu ekonómiku ne’ebé sustentável no inkluzivu, inklui kriasaun kampu traballu.

Kandidatu PR ne’e haree katak daudaun postu serbisu limitadu no populasaun barak maka sei moris kiak, enkuantu surtu COVID-19 halo ema-nia moris difísil liután no ema barak lakon serbisu no lakon rendimentu.
Nune’e, atu promove empregu no hamenus kiak, Kandidatu PR Horta komprometidu, bainhira hetan fiar, sei uza nia kompeténsia hodi aprova Orsamentu Jerál Estadu (OJE) kada tinan no aprova lei sira ne’ebé promove kriasaun empregu no hasa’e padraun moris povu, liuliu asegura katak OJE investe barak iha infrastrutura, edukasaun, saúde, agrikultura no turizmu.
Aleinde ne’e, promove no fasilita investimentu setór privadu atu diversifika ekonomia, kria empregu, no haburas atividade ekonómika iha área rurál, koopera ho nasaun sira seluk hodi promove ‘overseas labour schemes’.
Investimentu setór privadu
Prezidente Repúblika sei serbisu hamutuk ho Governu atu rekupera no transforma ekonomia ne’ebé sustentável ho investimentu privadu liuhosi promove investimentu setór privadu, hadi’a imajen Timor-Leste nu’udar destinasaun ba investimentu privadu liuhosi hametin estabilidade polítika no makro-ekonómika, promove setór produtivu sira hanesan setór petrolíferu (projetu tasi-mane iha kosta-súl), agrikultura no peska, turizmu no manufatura.
Organiza no partisipia eventu internasionál sira hanesan Tour de Timor, bussiness forum iha rai-laran no rai-li’ur, no seluk-seluk tan.

Aleinde ne’e, diplomasia ekonómika ne’ebé asegura katak Timor-Leste ninia misaun diplomátika sira tau diplomasia ekonómika nu’udar sira-nia knaar prinsipál ida.
Atu fasilita investimentu setór privadu, ne’ebé Prezidente Repúblika sei serbisu hamutuk ho Governu, hodi estabelese ambiente negósiu ne’ebé konduzivu ba investimentu setór privadu, promove efisiénsia legál, presiza estabelese, armoniza, hadi’a lei no regulamentu hodi fó serteza no protesaun legál ba investimentu setór privadu.
Promove kompetitividade OJE atu promove investimentu iha infrastrutura bázika no setór sira hodi fasilita investimentu privadu no kresimentu ekonómiku, investimentu iha kapitál umanu hanesan edukasaun, formasaun no saúde, atu hasa’e nível produtividade no kompetitividade traballadór timor-oan no investimentu iha teknolojia atu promove efisiénsia ekonómika.
Implementa polítika fiskál ho prudente
Polítika fiskál ne’ebé prudente sei kontribui ba estabilidade makro-ekonómika no dezenvolvimentu ekonómiku ne’ebé inkluzivu no sustentável, tanba ne’e Prezidente Repúblika sei hamutuk ho Governu atu promove polítika fiskál ne’ebé prudente liuhosi hametin sustentabilidade fiskál, levantamentu Fundu Petroliféru ba OJE kada tinan tenke halo ho prudénsia hodi asegura sustentabilidade fundu ba tempu naruk no presiza diversifika no hasa’e koleksaun reseita doméstika.
Nune’e mós, kontrola kualidade orsamentál, kontrola kresimentu orsamentu ba despeza rekorente no aloka rekursu finanseiru barak liu ba investimentu iha infrastrutura no rekursu umanu no ba diversifikasaun ekonómika, no kontrola dívida públika hodi labele fó todan ba polítika fiskál iha futuru no utiliza dívida públika ba de’it investimentu.
Promete mós katak, Bainhira hetan fiar hosi povu, Kandidatu PR Horta sei hamutuk ho Governu atu promove integrasaun ekonómika liuhosi Asosiasaun Nasaun Sudeste Aziátiku (ASEAN, sigla inglés), Organizasaun Mundiál Komérsiu (OMK), Belt and Road Initiative (BRI), Timor-Leste – Indonesia – Austrália (TIA) no inisiativa sira seluk atu promove no atrai investimentu mai Timor-Leste no asesu ba merkadu exportasaun.
Aleinde ne’e, liuhosi diskursu, Ramos Horta kompromete kuandu sai Prezidente Repúblika sei serbisu hamutuk ho grupu arte-marsiál no rituál.
“Serbisu hamutuk ho arte-marsiál no arte rituál sira, atu sira sai ajente ba dame, nune’e sira rasik kontribui ha rai ida-ne’e atu labele iha tan violénsia. Tanba uluk ha’u nu’udar Prezidente Repúblika períodu 2007-2012, ha’u-nia mehi maka hahú programa ida naran Dili sidade paz ne’ebé halo atividade lubuk ida, momentu ne’ebá ha’u fiar sé programa ne’e kontinua pelu menus tinan 10, buat ida bolu kultura paz bele tama iha ita hotu-nia uma no kakutak, tanba paz ne’e hola parta ita-nia fiar no kultura, sigifika laiha violénsia doméstika iha uma, eskola ne’ebé labarik sira hetan protesaun iha eskola,” Horta hateten.
Bainhira povu fó fiar ba Kandidatu PR ne’e, nia komprometidu koordena ho parte hotu hodi hametin demokrasia.
“Ba oin Prezidente Repúblika sei serbisu metin ho Governu, Parlamentu Nasionál, Sosiedade Sivil no komunidade internasionál, atu haklean no hametin demokrasia, problema kiak iha rai ida-ne’e, hadi’a kosok-oan sira, inan sira-nia moris, hadi’a juventude sira-nia kondisaun, joven iha idade eskolár atu hetan eskola ho kualidade, no fó nutrisaun di’ak,” nia dehan.
Iha fatin hanesan, Abitante Lautém, Jerónimo do Carmo, iha esperansa ba Kandidatu PR, bainhirahetan fiar hosi povu, presiza serbisu hamutuk ho Governu hodi tau prioridade ba setór importante sira hanesan edukasaun no saúde.
“Ha’u-nia hanoin hadi’a povu kbiit laek sira-nia moris, tau-matan ba edukasaun no saúde, tanba setór rua ne’e importante. Durante ne’e ami haree Governu ladún tau-matan ba eskola sira hanesan kondisaun infraestrutura eskola sira, karteira sira laiha, profesór barak mak tama idade 60 resin, maibé to’o ohin loron laiha rekrutamentu, tanba ne’e eskola balun laiha profesór,” nia preokupa.
Kampaña ne’e partisipa hosi abitante hosi postu administrativu Iliomar, Lautém, Luro, Tutuala, no Lospalos iha munisípiu Lautém.
Jornalista : Antónia Gusmão
Editora : Julia Chatarina