iklan

NASIONÁL, POLÍTIKA

Eleisaun parlamentár 2023, CNE preparadu no hein PR anúnsia kalendáriu

Eleisaun parlamentár 2023, CNE preparadu no hein PR anúnsia kalendáriu

Prezidente Komisaun Nasionál Eleisaun (CNE, sigla portugés), José Agostinho da Costa Belo. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 15 dezembru 2022 (TATOLI)–Prezidente Komisaun Nasionál Eleisaun (CNE), José Agostinho da Costa Belo, hateten CNE preparadu atu hala’o eleisaun parlamentar no hein de’it banihira mak Prezidente Repúblika anúnsia kalendáriu eleisaun.

Notísia Relevante: CNE sei introdús sistema biométriku iha Eleisaun Parlamentar 2023

“CNE hein de’it bainhira mak Prezidente Repúblika fó sai tanba Prezidente Repúblika mak iha kompeténsia. CNE preparadu hala’o eleisaun parlamentar iha 2023, banihira mak Prezidente Repúblika anúnsia kalendáriu eleisaun,” José hateten ba jornalsita sira, hafoin halo abertura ba avaliasuan anuál 2022, iha salaun Laline Larigutu, Dili.

Nia hateten, atu hala’o eleisaun parlamentár 2023 ne’e ho susesu CNE ho nia ekipa munisipál sira daudaun ne’e hahú hala’o ona atividade hodi fó edukasaun sívika ba sidadaun sira iha territóriu nasionál.

“Ami-nia preparasaun ne’ebé ami halo mak votu ida tenke sura, votu ida labele lakon, votu ida labele gasta, sira hotu-hotu tenke partisipa,” nia dehan.

Diretór CNE Munisipál Viqueque, Honório Crus da Silva, hateten CNE Viqueque mós fó ona edukasaun sívika ba populasaun sira inklui ema ho defisiénsia sira.

“Ami CNE munisípiu Viqueque fó ona edukasaun sívika no hamutuk ho organizasaun naun govermentál Belun halo semináriu ida kona-ba edukasaun inkluziva, liu-liu atividade ne’e oinsá mak ita fó importánsia ba maluk sira-nia partitipasaun iha eleisaun ne’e rasik no oinsá maluk vulneravél no defisiénsia sira bele vota mesak,” nia dehan.

Prosesu demokrasia Timor-Leste nian no polítika Governu ida-ne’e mak presiza kria kondisaun di’ak ba sidadaun hotu-hotu inklui ema ho defisiénsia sira, atu bele partisipa másima no ativu iha eleisaun parlamentár 2023 ne’e.

“Ezemplu mak ita kria kondisaun fatin eleisaun ne’ebé mak di’ak ba maluk ho kondisaun defisiénsia sira. Eentaun hirak-ne’e, ha’u hanoin Governu presiza duni kria mekanizmu ida oinsá para maluk defisiénsia matan bele vota rasik,” nia hateten.

Entretantu Xefe Departamentu CNE Munisípiu Liquiça, Francisca Gomes, hateten bainhira fó edukasaun sívika ba ema ho defisiénsia ne’e dezafiu boot tanba presiza ema-ne’ebé mak hatene lian jestuál.

“Edukasaun sívika ba ema ho defisiénsia mak sai dezafiu ida ba ami liu-liu defisiénsia tilun maibé ami esplika tiha depois mak maluk defisiénsia seluk bele esplika fali ba sria,” nia dehan.

Maibé, nia dehan, atu la lakon votu ida mak presiza no tenke halo preparasaun hodi fó edukasaun sívika ba sidadaun iha Liquiça.

“Ami-nia preparasaun mak dahuluk ami halo superviziona ba aktu eleitorál, depois fó edukasaun sívika bai ta-nia sidadaun ho tinan 16 ba leten, atu nune’e sira bele hatene sira-nia dever hanesan sidadaun ida ba tuir eleisaun hodi ezerse sira-nia direitu votu,” nia hateten.

Notísia Relevante: Xefe Estadu sei dekreta kalendáriu Elisaun Parlamentár iha fevereiru 2023

Jornalista : Osoria Marques

Editór         : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!