Aldeia tolu iha Costa Oé-Cusse preparadu sai suku

OÉ-CUSSE 20 fevereiru 2023 (TATOLI) – Aldeia tolu komposta hosi Mahata, Oetfo no Lakufoan iha suku Costa, sub-rejiaun Pante Makasar, Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-Cusse Ambeno (RAEOA), preparadu sai suku definitivu iha 2023 ne’e.
Sekretáriu Rejionál ba Asuntu Administrasaun no Estatál, Martinho Abani Elo, informa, preparasaun atu sai suku foun, autoridade hahú sosializa dezde 2021 alvu ba suku hitu (7), iha sub-rejiaun Pante Makasar, suku Costa ba aldeia Kutete no Oetfo no Lakufoan, suku Cunha iha aldeia Maunaebeno.
Sub-rejiaun Oésilo iha suku Bobometo A no B, sub-rejiaun Pássabe iha suku Abani ba aldeia Haemnanu no iha sub-rejiaun Nítibe iha suku Lela-Ufe ba aldeia Haubeno.
“Hosi suku hitu ne’e, ita halo suku pilotu rua ba aldeia Mahata sei sai foun ho naran suku Kutete, aldeia Oétfo no Lakufoan sai suku foun ho naran suku Monemeko, tanba kuandu ita halo dala ida, ita laiha kapasidade rekursu, entaun ita bele falla iha iha prosesu implementasaun, entaun ita hahú suku preparativu rua sai hanesan pilotu,” Martinho Abani Elo, dehan ba Agência Tatoli iha Oé-Cusse, segunda ne’e.
Tuir nia, bainhira suku rua ne’e susesu, sei kontinua kedas ba aldeia lima iha suku lima seluk, ne’ebé maka agora prepara hela sai suku foun, entaun suku pilotu rua Monemeko no Kutete, autoridade hahú halo ona sira-nia konstrusaun sede suku.
Sekretáriu Rejionál Administrasaun ne’e, fundamenta, tuir lei nú.3/2014 hodi delibera hodi sai suku provizoriamente, depois prosesu iha MAE halo legalizasaun de’it, hamosu dekretu lei ida, katak suku pilotu rua ne’e bele sai ona suku definitivu iha Oé-Cusse.
“Laiha obstákulu, importante maka tenke prienxe rekezitu, populasaun uma-kain tenke tuir regra iha área urbana, ne’e mínimu iha rihun rua, maibé aldeia rua ne’e kuaze prienxe ona rekizitu, sira mós iha rekursu umanu natoon, rekursu naturál, iha fasilidade saúde, edukasaun no infraestrutura seluk, entaun ita espera iha eleisaun parlamentár remata, sira bele sai ona suku definitivu, neste mumentu Autoridade esforsa servisu maka’as atu sai sai suku foun,” nia afirma.
Autoridade ne’e esplika, suku hirak-ne’e tama iha kategora atu sai hanesan suku preparativu, ho razaun suku balu antigu, balu suku luan no populasaun barak, entaun dezenvolvimentu ladún to’o komunidade, ezemplu, suku balu komunidade barak mak seidauk iha kartaun eleitorál, entaun presiza hakbesik dezenvolvimentu.
Nune’e prosesu sosializasaun ne’e kuaze hotu ona, tuir mai Sekretáriu Rejionál Administratasaun sei hakerek karta ida aprezenta iha reuniaun konsellu autoridade, depois submete ba nasionál liuhosi Ministériu Administratasaun Estatál (MAE).
“Agora prosesu ne’e la’o hela, hosi MAE mós rekoñese katak iha suku Costa aldeia tolu ne’e distánsia dook no suku balu distánsia luan, presiza aumenta tán suku, ne’e maka ita halo,” nia katak.
Entretantu, totál populasaun iha suku Kutete hamutuk 2.281 komposta hosi mane 1.104 no feto 1.177 ho totál uma-kain hamutuk 516.
Nune’e mós iha suku Monemeko totál populasaun hamutuk 2.335 komposta hosi mane 1.178 no feto 1.157 ho totál uma-kain hamutuk 456.
Jornalista : Abílio Elo Nini
Editór : Evaristo Soares Martins

