iklan

JUSTISA, HEADLINE

TR deklara inkonstitusionalidade ba alterasaun Lei Indultu no Komutasaun Pena, PPN: La’ós lei hotu

TR deklara inkonstitusionalidade ba alterasaun Lei Indultu no Komutasaun Pena, PPN: La’ós lei hotu

Edifísiu Tribunal Rekursu. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 20 fevereiru 2024 (TATOLI)-Tribunál Rekursu (TR) hasai ona akordaun hodi deklara inkonstitusionalidade ba alterasaun lei Konsensaun Indultu no Komutasaun Pena, artigu 6. o no n.os 1, 4 no 5 artigu 7.o, lei 20/2023, de 12 de dezembro.

Tuir notifikasaun ne’ebé Tribunál Rekursu haruka ba Parlamentu Nasionál (PN), TATOLI, asesu, ohin, hakerek:

“Declarar a inconstitucionalidade com força obrigatório geral das normas contidas no artigo 6. o e n.os 1, 4 e 5 do artigo 7.o da lei 20/2023, de 12 de dezembro por violação do disposto nos artigos 69.o, 85.o.al. i) e 119.o da Constituição da República”.

Lei Konsensaun Indultu no Komutasaun Pena, artigu 6.o (Iniciativa), deskreve: O procedimento de concessão do indulto ou comutação de pena inicia-se oficiosamente, por decisão do Presidente da República, ou a requerimento dos interessados referidos no artigo anterior.

No, artigu 7.o (Instrução), hateten:

  1. Quando o Presidente da República decidir conceder indulto e comutação de penas, a Presidência da República inicia o processo.
  2. O requerimento do indulto é dirigido ao Presidente da República e deve ser acompanhado da decisão que tenha imposto pena ou medida de segurança ao condenado.
  3. Verificando deficiência do requerimento ou a falta de junção do documento referido no número anterior, a Presidência da República notifica o requerente para, em cinco dias, suprir a deficiência ou juntar o documento em falta.
  4. Tendo o procedimento sido iniciado por decisão do Presidente da República, a Presidência da República autua o respetivo despacho e junta-lhe a decisão referida no n.º 2.
  5. Para o efeito do disposto na parte final do número anterior, a Presidência da República requisita à secretaria do tribunal competente cópia da sentença ou acórdão e realiza outras diligências de instrução necessárias.

Entretantu, Tribunál Rekursu hasai desizaun hodi deklara inkonstitusionalidade ba   lei konsensaun indultu no komutasaun pena iha segunda (19/2) tuku 17:00 lorokraik hafoin TR hasai desizaun ba lei ne’e iha tersa (20/2).

Iha tuku 8:30 dadeer ne’e Tribunál Rekursu notifika kedan Parlamentu Nasionál liuliu 1/5 Deputadu ne’ebé antes ne’e hatama pedidu ba Tribunál Rekursu hodi husu Tribunál Rekursu halo fiskalizasaun abstrata ba Lei Konsensaun Indultu no Komutasaun Pena.

Bazea ba iha notifikasaun ne’ebé Tribunál notifika ba Parlamentu kona-ba lei 20/2023 Lei Konsesaun Indultu no Komutasaun Pena artigu 6 no artigu 7 iha númeru 1 to’o 5 ne’e deskreve nu’udar forsa obrigatóriu jerál.

Antes ne’e, iha fulan dezenbru 2023 iha 1/5 Deputadu Parlamentu Nasionál hato’o pedidu ba iha TR hodi husu Tribunál Rekursu halo fiskalizasaun abstrata ba Lei Konsensaun Indultu no Komutasaun Pena.

 

La’ós lei hotu

Prezidente Parlamentu Nasionál (PPN), Maria Fernanda Lay informa, simu ona pedidu hosi Tribunál Rekursu kona-ba analiza ne’ebé halo deteta Lei Indultu ne’ebé Parlamentu Nasionál aprova inkonstitusionál.“Ami foin simu ohin dadeer, Parlamentu sei tau matan hodi halo alterasaun kona-ba inkonstitusionalidade iha artigu ida ne’ebé ami seidauk haree hotu,” Fernanda Lay hatete ba jornalista sira iha Palásiu Prezidensiál, Dili, tersa ne’e. 

Líder órgaun lejislativa ne’e dehan, desizaun Tribunál, Parlamentu Nasionál sei kumpri atu haree hodi analiza tanba la’ós lei hotu mak inkonstitusionál.

Liuhosi lei ne’e Xefe Estadu fó ona indultu ba eis Ministra Finansas, Emilia Pires no eis Vise-ministra Saúde Madalena Hanjam, Fernanda Lay, katak, “Fó tempu ami haree lai, inkonstitusionál ne’e iha artigu ida ne’ebé”.

PR bele revoga desizaun fó indultu  

Iha parte seluk, Deputadu opozisaun FRETILIN, Joaquim dos Santos ‘Boraluli’, hateten, Prezidente Repúblika (PR), José Ramos Horta, bele revoga desizaun ne’ebé antes ne’e fó indultu ba Emilia Pires ho Madalena Hanjam, tanba akordaun Tribunál Rekursu (TR) deklara inkonstituisionalidade ba lei númeru 20/2023, 12 novembru, Lei Indultu no Komutasaun Pena.

Notísia relevante:https://tatoli.tl/2024/02/09/pn-hatoo-ona-resposta-notifikasaun-ba-tr-kona-ba-fiskalizasaun-abstrata-lei-indultu/

“Tuir lei ne’e, Prezidente Repúblika nia bele revoga ninia desizaun bazea ba akordaun Tribunál ne’e, bainhira nia (PR) sente aan hanesan ema Estadista,’’Deputadu Joaquim dos Santos, hateten liuhusi konferénsia imprensa iha sala bankada iha PN, tersa ne’e.

Deputadu opozisaun FRETILIN ho PLP, ohin, simu ona notifikasaun husi Tribunál Rekursu (TR) relasiona ho pedidu fiskalizasaun abstrata ba lei númeru 20/2023, 12 novembru, Lei Indultu no Komutasaun Pena.

Akordaun desizaun husi Tribunál Rekursu (TR) ne’ebé deklara katak, lei númeru 20/2023, 12 novembru, iha artigu 6.o no artigu 7.o alínea 1,4 no 5 ne’ebé ko’alia kona-ba inisiativa atu fó indultu bele mai husi Prezidente Repúblika atu fó indultu ne’e, inkonstituisionál tanba viola artigu 69.o no 85.o alínea i), iha Konstituisaun.=

Artigu 69.o (Prinsípiu kona-ba haketak poder) no artigu 85.o (Kompeténsia rasik) Alinea i (Rona tuir Governu, atu fó perdaun ka hamenus kastigu).

Deputadu Joaquim, dehan, ba oin artigu sira ne’ebé Tribunál deklara ne’e labele aplika inkonstituisionál no se ba oin nafatin Prezidente Repúblika uza artigu sira ne’e entaun ne’e desizaun nulu.

Deputada PLP, Maria Angelina Sarmento, hateten, kona-ba pedidu bankada rua FRETILIN no PLP aprezenta ba Tribunál Rekursu ne’e tanba depois lei tama vigór Prezidente Repúblika avansa kedas fó indultu ba Emilia Pires ho Madalena Hanjam.

Deputada ne’e dehan, agora interasadu sira bele aprezenta fali petisaun katak, desizaun Prezidente Repúblika nian hodi fó indultu ne’e inkonstituionál mós, tanba lei ida ne’e la fó dalan ba PR atu fó indultu bainhira nia la rona Governu liuhusi Ministériu Justisa inklui estabelesimentu prizionál sira mak hatene kona-ba kada prizioneiru ida ninia komportamentu.

“Ne’ebé iha posibilidade interresadu sira bele aprezenta fali petisaun kona-ba asaun ida fó indultu ba Emilia Pires ho Madalena Hanjam,” nia dehan.

Rekorda fali katak, Parlamentu Nasionál iha tinan kotuk, liuhosi reuniaun plenária extaordináriu aprova projetu-lei númeru 5/2016, 25 maiu, kona-ba Prosedimentu Konseisaun Indultu no Komutasaun Pena, iha finál globál ho votu a-favór 36 kontra 25 no abstensaun rua (2).

Ho aprovasaun ne’e, komisaun A trata asuntu Justisa no Konstituisionál sei halo redasaun finál hafoin envia ba Prezidente Repúblika, José Ramos Horta, mak iha kompeténsia eskluziva atu promulga ka veta.

Enkuantu projetu-lei ne’e ho artigu hamutuk 13, kompostu hosi Kapítulu I (Dispozisaun Jerál) ho artigu haat, Kapítulu Il (Instrusaun Inisiativa no Desizaun) ho artigu hitu, Kapítulu (Dispozisaun Finál) ho artigu rua.

Entertantu, antes tama ba votasaun finál globál ba projetu-lei ne’e, iha pedidu rekerimentu reabertura ba proposta hamutuk lima hosi Deputadu bankada opozisaun ba iha meza, nune’e prosede ba votasaun pasa hodi loke ba debate kada proposta.

Proposta opozisaun hosi Deputadu FRETILIN, Joaquim dos Santos ho Deputadu KHUNTO, António Verdial de Sousa, ne’ebé hetan aprovasaun hodi husu hasai tiha artigu 5.o Lejitimidade’ ba Xefe Estadu nasaun seluk ka rai-li’ur no xefe misaun diplomátika akreditadu iha país ne’ebé bele husu rekerementu indultu ou komutasaun pena ou medida seguransa, ne’ebé tau iha projetu-lei ne’e.

PN mós aprova proposta Deputadu opozisaun FRETILIN, Joaquim dos Santos, ba artigu 9.o ‘Desizaun’ indultu kona-ba pena feixada iha desizaun fiksada iha desizaun tranzidu enjulgadu, nune’e parte proponente la aseita hosi husu hasai hosi projetu-lei ne’e.

Ho aprovasaun proposta ne’e mak iha artigu inisiál iha projeitu lei ne’e sei hasai.

Enkuantu proposta tolu seluk la hetan aprovasaun ka la pasa mak hanesan artigu 11-A ‘Kriteiru Konsesaun’, artigu 11-B ‘Krime Insuscsetíveis Indultu’ no artigu 11-C ‘Data anuál ba konsesaun indultu no komutasaun pena.

Jornalista: Natalino Costa/Hortencio Sanchez/Nelson de Sousa

Editór: Rafael Ximenes de A. Belo

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!