iklan

NASIONÁL, HEADLINE

CI: Kumpre Lei komunikasaun sosiál no Kódigu Étika jornalístika!

CI: Kumpre Lei komunikasaun sosiál no Kódigu Étika jornalístika!

Jornalista sira bainhira halo kobertura iha ámbitu luta kontra COVID-19. Imajen TATOLI/Egas Cristóvão

DILI, 05 marsu 2024 (TATOLI) – Konsellu Imprensa (CI, sigla portugés), bolu atensaun ba jornalista no Meiu Komunikasaun Sosiál sira, hodi kumpre Lei Komunikasaun Sosiál no Kódigu Étika Jornalístika.

Tanba tuir desizaun plenária iha loron 18 janeiru 2024 ho Ata enkontru CI-NÚ: 03/CI/I/2024, sei aplika regulamentu N.o 5/2017, loron 4 abril kona-ba prosedimentu disiplinár hasoru jornalista no meiu komunikasaun sosiál.

Tuir rezultadu supervizaun CI, entre tinan 2021 no 2024, notifika ona jornalista sira ho tipu kazu tolu.

“Disiplinar ba jornalista sira totál 12, inkompatibilidade profisaun jornalista 14 no Direitu Resposta no Retifikasaun haat,” CI relata, iha komunikadu imprensa, ba Agência TATOLI, tersa ne’e.

Ba baze kazu sira ne’e, tuir komunikadu, Plenária Konsellu imprensa aplika ona pena adverténsia rejistrada ba kazu disiplinár sira. No entantu, kazu inkompatibilidade ho direitu resposta la aplika pena tanba jornalista hirak ne’ebé komete kazu inkompatibilidade no direitu resposta no retifikasaun kumpri sira-nia dever.

Iha kazu disiplinár, plenáriu Konsellu Imprensa bele aplika pena seluk ne’ebé previztu iha regulamentu N.o 5/2017, loron 14 fulan-abril, prosedimentu disiplinar hasoru jornalista sira no publikasaun sira hanesan pena Suspensão do exercício da atividade profissional até 12 meses, Sanção Pecuniária no interdição definitive do exercício da atividade professional.

Ho nune’e Konsellu Imprensa aviza “ba jornalista no órgaun komunikasaun sosiál sira ne’ebé mak hetan ona notifikasaun atu kumpre lei Komunikasaun Sosiál no Kódigu Étika Jornalístika sira nian hodi labele kontinua komete kazu sira ne’ebé viola direitu públiku sira nian”.

“Uainhira la kumpri diretiva ida ne’e mak, plenáriu sei foti pena másimu ba sira ne’ebé regula iha regulamentu disiplinar ba jornalista no meius komunikasaun sosiál nian,” CI fó atensaun.

Entretantu, Konsellu Imprensa, tuir artigu 43.o atribuisaun sira ne’ebé esensiál Lei N.o 5/2014 de 19 de Novembro, lei da Comunicação social, iha atribuisaun sira importante sira atu tau-matan ba konduta profisionál no étika kona-ba profisionál sira jornalizmu no operadór meiu komunikasaun sosiál sira nian, nune’e mós garante atu kumpri kondisaun sira ba asesu no hala’o atividade jornalístika.

Ho preseitu ida ne’e, CI nia supervizaun ba produtu jornalístiku sira ne’ebé mak públika iha meiu komunikasaun sosiál haktuir ba dever sira ne’ebé previstu iha artigu 3.o no mós artigu 17.o inkompatibilidade profisaun jornalista sira nian. Alende previzaun iha lei komunikasaun sosiál, CI mós superviziona produtu jornalístiku sira ho baze Kódigu Étika Jornalístika.

Lei Komunikasaun Sosiál

Lei ida-ne’e ho objetivu hodi hametin liberdade imprensa, promove ekilíbriu ne’ebé presiza entre ezersísiu hosi liberdade fundamentál ida-ne’e no mós direitu no valór hirak seluk ne’ebé Konstituisaun proteje.

Kódigu étika jornalístika

Jornalista Timor-oan sira-ne’ebé hala’o atividade jornalístika iha Timor-Leste tenke kompromete-aan atu kumpre nafatin kódigu étika jornalístika mak hanesan:

  • Defende sidadaun nia direitu atu asesu ba informasaun no buka lia-loos;
  • Fó hatene faktu sira ho rigór, ezatidaun, onestidade no independensia no klarifika loloos diferensa entre notísia ho opiniaun;
  • Kombate forma sensura hotu-hotu no defende liberdade imprensa no liberdade espresaun;
  • Sempre hetan informasaun, dokumentu no imajen sira ho forma legál no profísional, respeita kompromisu konfidensialidade ho fonte informasaun sira, hanesan “off the-record”, pedidu konfidensialidade no “embargo”;
  • Salvaguarda prezunsaun inosensia arguidu iha prosesu tribunál nia laran to’o hetan desizaun finál hosi tribunál no respeita vitima krime no nia família sira-nia identidade, ho kuidadu espesiál atu husik nu’udar anonimatu ba vitima krime seksuál no labarik sira-ne’ebé sai arguidu;
  • Konfirma no verifika informasaun hotu-hotu ne’ebé simu molok atu públíka, rekoñese informasaun sira-ne’ebé sala hafoin publikasaun no hadi’a lalais kedas, respeita sidadaun nia direitu atu hatan;
  • Defende igualdade, lahalo diskrimanasaun bazea ba rasa, etnia, fiar, dalen, estatutu sosiu-ekonomiku, opsaun polítika, jeneru, seksu, defisiénsia ka ho razaun seluk;
  • Respeita sidadaun hotu-hotu nia moris privadu, nia direitu ba onra, naran di’ak no privasidade, eseptu bainhira defeza ba interese públiku iha kauza;
  • Rejeita forma plájiu hotu-hotu no labele simu subornu ka oferta ruma ne’ebé bele influénsia ninia independénsia profísional. Identifika ho loloos fonte no autór hosi informasaun ne’ebé nia uza no klarifika ba públiku kona-ba informasaun sira-ne’ebé nia hetan tanba hetan tulun finanseiru hosi ema ka entidade ruma;
  • Evita públíka liafuan, imajen, lian ne’ebé transmite sadismu ka violénsia hasoru ema ka balada ne’ebé iha natureza hakanek públiku nia sentimentu.

 

Tatoli

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!