DILI, 10 maiu 2024 (TATOLI) – Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão, husu ba membru Governu no resposavel instituisaun Estadu hotu atu gasta osan ho kuidadu tanba fundu petrolíferu daudaun hela de’it biliaun $18,45.
“Agora ita nia osan fundu petrolíferu hela de’it biliaun $18,45, ita hanoin atu dezenvolve fali Greater Sunrise, maibé la’ós aban tanba presiza tempu, ba instituisaun Estadu sira hotu osan povu nian gasta ho di’ak, atu nune’e ita bele aguenta to’o osan tama fali husi meiu seluk,” Xefe Governu hato’o apelu ne’e iha ámbitu konsultasaun públiku kona-ba elaborasaun planu estratéjiku Setór Finanseiru 2025, iha Ministériu Finansa-Dili, sesta ne’e.
Notísia relevante:Fundu Petrolíferu biliaun $18,45 iha trimestre dahuluk 2024
Nia dehan, hotu-hotu tenke hateke ba oin, utiliza osan sira ho di’ak atu halo dezenvolvimentu, maibé la’os de’it hadi’a estrada, ponte, dada eletrisidade. Importante liu mak presiza investe iha setór ekonomia.
“Dezenvolvimentu tenke la’o ba oin, la’ós de’it mak dada eletrisidade, hadi’a estrada, halo ponte, la’ós de’it halo eskola iha área remota, maibé tenke presiza dezenvolve mós iha área ekonomia,” katak PM Xanana.
Tanba ne’e, nia husu ba setór privadu nasionál tenke servisu hamutuk ho Governu, atu bele halo investimentu hodi redús importasaun ba sasan hirak ne’ebé bele prodús iha rai-laran.
“Dezenvolvimentu ekonómiku ne’e tenke tau iha ita hotu nia ulun, setór privadu mak tenke haree fó sira nia kontribuisaun, halo investimentu fó servisu ba timoroan, nune’e timoroan mós bele iha kbi’it bele fa’an buat ne’ebé ita rasik mak prodús. La’ós de’it buat ki’ik-boot importa husi li’ur, hanesan manu-tolun, hudi, modo-tahan, naan-manu, ita hatama hotu husi li’ur, ne’e labele, ba oin setór privadu tenke tau ona atensaun, nune’e buat ne’ebé ita iha kbi’it atu prodús la presiza importa ona,” Xefe Governu apela.
Nia hatutan, Governu ne’ebé nia lidera bele halo aeroportu di’ak, ponte di’ak, bele halo estrada di’ak no bo’ot, maibé ne’e la’ós dezenvolvimentu, tanba só ekonomia dezenvolve di’ak mak foin dezenvolvimentu.
Xefe Governu nafatin bolu atensaun ba setór privadu sira mobiliza malu la’o tu’un ba Suku no Aldeia sira tanba Timor-Leste nia produtu oioin bele prodús ba jus banana, appkat no seluk tan hodi ajuda Timor-Leste nia ekonomia.
Governu dala sia ne’e sei tau prioridade hodi harii Banku Dezenvolvimentu atu kria kondisaun ba mikro empreza, empreza ki’ik no médiu empreza.
“Ita tenke harí Banku Dezenvolvimentu hodi tulun setór privadu sira, fó kreditu ho funan ne’ebé ki’ik, sira bele halo produsaun ba ita nia produtu lokál sira, hanesan apokate, hudi, sabraka, sai ba jus hodi sirkula iha ita nia rai-laran, ita nia osan la semo sai ba li’ur maibé sirkula de’it iha ita nia rai-laran. Ita sei la kompete iha merkadu internasionál ba buat ne’ebé ita sei halo produsaun maibé, prodús ba ita nia konsumu rai laran,” nia dehan.
Fundu Petrolíferu iha $18.45
Tuir relatóriu Trimestrál Fundu Mina-Rai Timór-Leste nian ne’ebé BCTL lansa ba trimestre ne’e Janeiru to’o Marsu, hatudu katak kapitál Fundu nian iha trimestre ikus ne’e mak biliaun US$18.45 kompara ho biliaun $18.29 iha fim trimestre dahuluk hafoin ajusta tiha Fair Value dívida privada ba 2023.
Relatóriu ne’e mós hatudu katak totál reseita mak simu iha trimestre ne’e hamutuk millaun $20,46.
Rendimentu bruto husi investimentu Fundu nian hamutuk millaun $449.61 kompostu husi kupaun no dividendu ne’ebé simu mak milaun $131.83, mudansa iha valór merkadu nian millaun $317.77 iha trimestre ne’e. Ne’e rezulta rendimentu ba karteira fundu nian durante trimestre ne’e 2.52% enkuantu rendimentu sasukat (benchmark) nian ba períodu ne’e mak 2.62%.
Lei Fundu Mina-Rai nian espesifika katak Jestór Operasional (Banco Central de Timor-Leste), mak hanesan ajente responsavel ba jestaun operasionál Fundu Mina-Rai nian.
Ministériu Finansas mak responsabiliza atu estabelese estratéjia investimentu tomak kona-ba Fundu ne’e nian.
BCTL jere ona portofoliu besik liu ho pontu referensia iha trimestre dala 75 dala uluk. Diferensia entre retornu total portofoliu no pontu referensia iha periode nee negativu 0.10 pontu de baze ou negativu 10%. Dezempeñu retornu fundu nian hahú husi inísiu mak 4.35%.
Pontu importante husi relatóriu trimestre ne’e mak kobre períodu 01 fulan Janeiru to’o loron 31 fulan-marsu tinan 2024, inklui osan kontadu brutu fundu nian tama husi kontribuisaun kontribuinte, hamutuk milaun $20.46. Osan kontadu líquidu ne’ebé sai husi fundu durante trimestre ne’e hamutuk milaun $305.96 kompostu husi milaun $300 transfere ba Orsamentu Estadu no millaun $5.96 kobre kustu jestaun nian.
Rendimentu totál portófoliu Fundu nian iha trimestre ne’e mak 2.52% enkuantu rendimentu sasukat (benchmak) iha períodu ne’e mak 2.62%.
Rendimentu portófoliu instrumentu merkadu finanseiru iha períodu ne’e mak 2.57% kompara ho rendimentu referénsia mak 2.67%.
Notísia relevante:BCTL halo konsultasaun públiku kona-ba elaborasaun planu estratéjiku setór finanseiru 2025-2035
Jornalista: Hortencio Sanchez
Editór: Florencio Miranda Ximenes