DILI, 06 juñu 2024 (TATOLI)—Timor-Leste Coalition Education (TLCE) halo ona monitorizasaun no identifika Eskola Sekundáriu Tékniku Vokasionál (ESTV) iha Timor-Leste maioria menus fasilidade TLCE identifika maioria ESTV menus fasilidade prátika.
“Maioria ESTV seidauk iha kondisaun infraestrutura ne’ebé di’ak, menus fasilidade, laiha materiál no ekipamentu prátika inklui menus profesór ho kualifikasaun téknika adekuadu,” Diretór TLCE, José Monteiro, informa ba Agência Tatoli, iha ninia knaar fatin, Caicoli, kinta ne’e.
Tanba ne’e, nia husu Ministériu Edukasaun (ME) atu koopera ho parseiru dezenvolvimentu no setór privada sira.
“TLCE husu atu iha alokasaun orsamentu adekuadu kada tinan no Ministériu Edukasaun presiza kria no fasilita espasu parseria entre ESTV ho parseiru dezenvolvimentu no setór privadu, nune’e bele hasa’e kualidade edukasaun, liu-liu área tékniku vokasionál nian,” José Monteiro, akresenta.
Aleinde ne’e, identifika mós katak ESTV seidauk iha kapasidade kompetisaun tanba menus rekursu umanu, kualidade profesór no infraestrutura.
“Eskola tékniku vokasionál seidauk iha kapasidade kompetisaun ein jerál, maibé ne’e primeiru, tanba ami halo monitorizasaun ne’e ESTV iha dezafiu espesífika sira hanesan infraestrutura, kualidade profesór, menus rekursu umanu, no ekipamentu prátika laiha,” nia relata.
Notísia relevante : TLCE husu ME halo jestaun risku molok destaka profesór iha munisípiu
Nia dehan, tuir loloos ekipamentu prátika sira iha hodi disponível ba profesór sira hanorin no estudante sira bele apreende no halo prátika.
“Ita-nia ekipamentu prátika laiha, departamentu eletrisidade ne’e pelumenus iha mákina boot eletrisidade nian ne’ebé mak sira bele liga, nune’e mós tenke iha ofisina rasik, fasilidade sira ne’e tenke disponível para profesór sira bele hanorin no estudante sira uza hodi prátika. Kuaze eskola barak mak laiha, to’o departementu informátika sira ne’e mós iha komputadór rua de’it. Tanba ne’e, presiza fó hanoin ba Governu atubele fasilita fasilidade sira ne’e ba estudante sira,” Diretór tenik.
ME rekoñse menus fasilidade
Iha fatin ketak, Diretór Nasionál Ensinu Sekundáriu Tékniku Vokasionál iha ME, Fernando Mouzinho, rekoñese ESTV menus rekursu umanu, liu-liu iha área produtivu inklui menus materiál prátika sira.
“Kona-ba profesór sim, ita halai liu ba programa produtivu tanba ida-ne’e área espesialidade, klaru iha territóriu tomak kuaze halerik ba profesór produtivu. Ekipamentu prátika iha eskola sira menus, ita halo ona levantamentu dadus ba eskola sira-ne’ebé hetan problema hanesan, ezemplu foin lalais ami bá vizita ESTV sira iha munisípiu, identifika sira-nia problema ne’e hotu hanesan infrastrutura no fasilidade sira,” nia salienta.
Ekipa husi ME bainhira halo levantamentu, nota katak kuaze eskola hotu iha problema no ESTV barak mak ho kondisaun mínimu tebes, tanba ne’e parte diresaun responsável halo esforsu atu fasilita no apoiu eskola identifikadu hodi dezenvolve eskola ne’e ho di’ak.
“Ne’e realidade mak akontese duni iha ita nia eskola, katak eskola barak sei problema ho profesór iha programa produtivu no eskola sira menus materiál prátika,” Diretór Fernando, esplika.
ME iha ona polítika atu halo rekrutamentu liuhusi kuadru pesoál, nune’e bele rezolve problema menus profesór iha área produtivu.
“Agora ita iha ona polítika ida atu halo rekrutamentu ba profesór sira iha programa produtiva maibé ita sei halo liuhusi kuadru pesoál, katak ita define eskola ida programa hira, eskola ne’e kursu saida mak iha ne’ebá, ita sei foti ida-ne’e hafoin loke vaga no konkursu sira ne’e ba ema sira-ne’ebé liu mak foin destaka ba eskola sira-ne’ebé presiza,” nia esplika.
Durante ne’e ME nunka rekruta profesór, maibé iha tinan ne’e foin halo rekrutamentu ba ensinu báziku sira, nune’e hafoin rezolve hotu mak rekrtura tan ba eskola sekundária sira, ne’ebé bainhira tékniku vokasionál tinan ida-ne’e konsege rezolve hotu, maka tinan oin laiha ona problema, maibé karik la konsege, maka sei halo iha tinan-2025.
Diresaun Nasionál Ensinu Sekundáriu Tékniku Vokasionál iha ona programa atu rezolve menus ekipamentu prátika iha ESTV sira.
“Liga ba ESTV sira-ne’ebé ekipamentu prátika mínimu tebes, infraestrutura ne’e, maka Diresaun Nasionál Tékniku Vokasionál iha pensamentu ida ho planu estratéjiku eskola, katak ita husu planu hotu-hotu atividade ne’ebé halo iha eskola, kondisaun saida mak sira presiza iha ne’ebá, sira rasik mak orsida halo planu bazeia ba kurríkulu ne’ebé iha mak sira lori mai iha diresaun hodi haree no tau prioridade, nune’e mak ita halo akizasaun primeiru atu atende nesesidade eskola sira hotu,” nia relata.
Daruak maka hafoin halo akizasaun hotu ona mak ikus tetu oinsá atu utiliza materiál sira ne’e mak di’ak, signifika tenke iha ona laboratóriu, biblioteka, no tenke iha profesór sira-ne’ebé kualifikadu atu hetan formasaun ne’ebé di’ak hodi tau-matan ba materiál sira ne’e ho responsabilidade tomak.
Relasiona ho problema hirak ne’e, Diretór Fernando Mouzinho hato’o ona ba iha Ministra Edukasaun, Dulce de Jesus Soares no Sekretáriu Estadu Tékniku Vokasionál, Domingos Lemos Lopes, hodi hein aprovasaun ba planu hotu ne’ebé iha.
“Ida-ne’e mak ha’u sempre dehan ba exelénsia na’in-rua katak eskola tékniku vokasionál ne’e atu la’o di’ak ba oin hakarak ka lakohi ne’e ita tenke kria kondisaun di’ak ba sira, eskola informátika atu la’o di’ak ita presiza iha komputadór, eskola agríkola atu la’o ba oin ita tenke hola tratór ba sira para sira halo prátika hodi halo produsaun, depois tenke iha orsamentu ba manutensaun sira. Sira na’in-rua aseita no ami tau hotu ona iha planu. Espera planu ne’e aprovadu, bainhira planu aprovadu mak atividade ka ezijénsia ne’ebé iha ita rezolve fazeadamente,” nia dehan.
ESTV iha territóriu tomak daudaun ne’e iha 51, kompostu husi eskola privadu 20 no públiku 31. Ho nia totál profesór 900-resin.
Jornalista : Osória Marques
Editora : Julia Chatarina




