iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Komisaun A hahú halo audénsia públika ba proposta-lei Garantia Mobiliáriu

Komisaun A hahú halo audénsia públika ba proposta-lei Garantia Mobiliáriu

Komisaun A ne’ebé trata asuntu Justisa no Konstituisional iha PN, halo audiénsia publika ba proposta-lei Rejime Juridiku Garantia Mobiliariu ho Ministeiru Finansa no BCTL, iha sala komisaun, kinta (16/01/2025). Imajen Tatoli/Nelson de Sousa

DILI, 16 janeiru 2025 (TATOLI)–Komisaun A ne’ebé trata asuntu Justisa no Konstituisionál iha Parlamentu Nasionál (PN), kinta ne’e, kontinua hala’o audiénsia públika ho entidade relevante sira, liga ba proposta-lei númeru 10/VI (1a)-Rejime Jurídiku Garantia Mobiliáriu.

Entidade sira ne’ebé envolve iha diskusaun Ministériu Finansa (MF), Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL, siglá portugés), Ministériu Justisa (MJ), Tribunál Rekursu ho seluk tan.

“Tuir tramitasaun, proposta-lei ne’e tama iha Parlamentu no meza Prezidente baixa ba komisaun hodi haree, halo andamentu dahuluk mak halo audiénsia públika ho entidade sira ne’ebé ligasaun ho proposta-lei ne’e. Ne’ebé ohin kontinua halo audiénsia públiku ho entidade hirak ne’e hodi rona sira ba inisiativa lei ne’e ho nia fundamentasaun husi perspetiva Banku Sentrál no Ministériu Finansa,” Prezidente Komisaun A, Patrocínio dos Reis Fernandes, informa ba jornalista sira hafoin ramata audiénsia públika, iha resintu PN.

Notísia relevante : Lei Garantia Mobiliáriu sei tulun setór privadu asesu kréditu ho funan kiik

Konteúdu proposta-lei ne’e ne’e hatuur kona-ba entidade finanseiru ho konsumidór finanseiru nian, banku sira iha relasaun ho sidadaun ne’ebé hakarak hetan kréditu husi banku inklui bainhira banku fó ninia kréditu presiza iha seguransa ka garantia ruma.

Proposta-lei ne’e iha artigu 100-resin, tanba agora iha hela faze audiénsia no sei diskute espesífiku iha diskusaun faze espesialidade iha tempu tuir mai.

Tuir ajenda komisaun sei halo audiénsia públika mós ho Banku Komersiál sira iha Timor-Leste hodi rona mós sira-nia hanoin ba inisiativa lejizlasaun ne’e, hafoin sei elabora relatóriu no paréser hodi haruka ba meza PN hodi kontinua prosesu tuir mai.

Iha fatin hanesan, Ministra Finansa, Santina Cardoso, hato’o Governu nia hanoin ba proposta-lei ne’e, ne’ebé konsideradu sei fasilita liután setór privadu rai-laran atu asesu ba kréditu iha banku.

“Ministériu Finansa hanoin katak, bainhira Banku Sentrál mai ho proposta-lei Garantia Mobiliáriu, ita haree husi perspetiva ekonómika, ita-nia setór privadu sira dalaruma defísil tebes asesu kréditu, entaun kestaun hirak ne’e iha ámbitu reforma setór privadu, ao mesmo tempu iha konfiansa ida husi Banku Komersiál sira atubele fó kondisaun asesu ba kréditu, nune’e setór privadu bele dezenvolve liután sira-nia atividade ekonómika iha ita-nia rai,” nia tenik.

Tanba ne’e, BCTL mai ho hanoin ida bainhira haree iha garantia hanesan títulu ba rai, maka prosesu lei la’o hela maibé seidauk konklui, setór privadu sira iha mós situasaun balun ne’ebé sira iha kapitál mobiliáriu, maibé dalabarak banku sira mós la konkorda atu sai garantia ba kréditu.

“Entaun, ita haree laiha baze legál no kbiit ruma atu fó dalan ba situasaun hirak ne’e, entaun ho ida-ne’e Banku Sentrál mai nomós akompaña ho Governu mai haree katak, bainhira ita iha hela situasaun ida-ne’ebé mak seida’uk iha patrimóniu seluk para sai hanesan garantia, maka ita bele haree mós kondisaun balun daudaun atubele asesu ba kréditu,” nia katak.

Tuir Ministra, husi parte ministériu iha área jurídiku haree mós katak, bele liuhusi lejizlasaun sira ne’ebé iha maibé seidauk iha dalan atu uza garantia mobiliáriu, nune’e situasaun ne’e presiza tau hanoin hamutuk.

Jornalista     : Nelson de Sousa

Editora          : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!