Vikeke, 07 fevereiru 2025 (TATOLI)—Prezidente Autoridade Munisípiu (PAM) Vikeke, Francisco Cruz Simões de Gonzaga Soares, konsidera rekurusu umanu nu’udar baze ba implmentasaun poder lokál no desentralizasaun, nune’e sei halo esforsu hodi kompleta rekursu iha diresaun sira.
“Ita iha kondisaun mínimu hodi aliserse ba poder lokál. Ami mós halo ona prepasaun atu rekruta funsionáriu. Maski la tau ba orsamentu adisionál maibé ami planu ona iha tinan 2025 atu halo rektrutamentu ba funsionáriu ajente, kazuál no permanete hodi priense rekezitu ba kada diresaun sira. Daudaun ne’e diresaun 19 mak eziste iha munisípiu Vikeke, nune’e sufisiente ba poder lokál,” PAM Vikeke informa ba Agência Tatoli, iha ninia knaar fatin, sesta ne’e.
Autoridade Vikeke kontinua prepara kondisaun mínimu ba poder lokál no desentralizasaun.
“Ita daudaun ne’e prepara kondisaun sira. Ita-nia kapasidade ida maka lidera festa demokrasia hodi organiza eleisaun ba suku no eleisaun ba suku foun rua ita la’o ho susesu laiha problema ruma. Aleinde ne’e, projetu sira husi tinan 2024 ita konsege konklui. Tanba ne’e, tinan 2025 sai rekezitu ba programa sira-ne’ebé tenke ezekuta tuir planu hodi hatudu katak ita iha kapasidade,” nia akresenta.
Aleinde ne’e, Autoridade Vikeke tau importánsia ba ezekusaun programa sira-ne’ebé tau ona ba prioridade sira.
“Ha’u hanoin implementasaun poder lokál no dezentralizasaun sai hanesan oportunidade, nune’e ami prontu simu hodi implementa,” nia reforsa.
Notísia relevante : Veteranu apoiu implementasaun polítika podér lokál hodi dezenvolve Viqueque
Autoridade munisipál ne’e relata, rekursu poténsial ne’ebé sei fó reseita ba munisípiu ne’e mak rekursu naturál, setór agrikultura hanesan natar, sítiu turístiku kompostu husi Irabere, Ueluli Manas, Uasadiga, Larigutu, no seluk tan.
Tuir dadus Tuir natar iha munisípiu Vikeke hamutuk ektare 9.000, husi númeru ne’e ektare 3.389 ativa halo atividade natar no ektare 5.611 labele halo natar tanba irrigasaun a’at.
“Rekursu potensiál ba Vikeke ita la kestiona tanba ita iha rekursu barak hodi fó reseita, maibé ita mak tenke serbisu maka’as hodi identifika área potensiál sira-ne’ebé iha maibé difikuldade mak kondisaun estrada liga ba fatin turístiku sira,” nia haktuir.
Munisípiu Vikeke iha programa prioridade 40, maibé husi númeru ne’e tau prioridade liu ba programa 12 ne’ebé lori bá nasionál hodi hetan aprovasaun inklui programa lima hanesan setór agrikultura irrigasaun, infraestura bázika estrada, reabilitasaun merkadu Olobai no infratura edukasaun.
Munisípiu Vikeke propoin millaun $7 iha Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2025 no proposta adisionál millaun $4, no hetan aprovasaun miliaun $3.
“Totál OJE 2025 ita hetan hamutuk millaun $10,26. Ha’u agradese ba konfiansa husi Governu sentrál ne’ebé fó ba ita. Tanba ne’e, ita tenke aproveita tanba Vikeke foin dahuluk hetan orsamentu boot iha tinan 2025, nune’e Vikeke-oan sira tenke hamutuk atu dezenvolve rai ne’e,” nia katak.
Autoridade desde inísiu simu mandatu seidauk hetan dezafiu durante implementasan programa.
“Ami seidauk hasoru dezafiu no obstaklu ba implementa programa dezenvolvimentu tanba hetan kooperasaun di’ak ho veteranu, komunidade no seguransa. Ita-nia komunidade pronto ona atu simu dezenvolvimentu, nune’e ha’u-nia esperansa ba tinan 2025 sei kria buat di’ak ba munisípiu Vikeke,” nia dehan.
Administradór kontinua kolabora ho Administradór postu lima hodi sai filleira ida hodi simu dezenvolvimentu inklui poder lokál admnistrativu no dezentralizasaun.
Implementasaun poder lokál no dezentralizasaun bazeia ba dekretu-lei nú.84/2023 hodi halo prepasaun ba transizaun to’o iha eleisaun kámara munisipál.
Munisípiu Vikeke lokaliza iha zona leste Timor nian, ne’ebé halo fronteira ho munisípiu Lautein (este), Tasi Timor (sul), munisípiu Manatutu (oeste) no munisípiu Baukau (norte).
Munisípiu referidu iha postu administrativu lima, kompostu husi Lacluta, Ossú, Uatucarbau, Uatulari no Vikeke, ho 38 suku.
Vikeke ho populasaun hamutuk 78.599 (tuir projesaun 2019) no densidade populasaun mak 41,79 ba área 1,872.7 km2. Grupu populasaun ida-ne’e, ko’alia lian Makasae, Tetun Terik, Kairui no Naueti.
Jornalista : Vitorino Lopes da Costa
Editór : Cancio Ximens