iklan

HEADLINE, SAÚDE

UNMICS halo konsulta nasionál hodi finaliza kompromisu nutrisaun ba kreximentu N4G

UNMICS halo konsulta nasionál hodi finaliza kompromisu nutrisaun ba kreximentu N4G

Unidade de Missão para o Combate ao Stunting (UNMICS) kolabora ho National Information Platforms for Nutrition no parseiru sira seluk, realiza workshop konsultasaun nasionál, iha Hotel JL WORLD, Metiaut, Dili, segunda (24/02/2024). Imajen TATOLI/Felicidade Ximenes

DILI, 24 Fevereiru 2025 (TATOLI)—Governu Timor-Leste liuhusi Unidade de Missão para o Combate ao Stunting (UNMICS), kolabora ho National Information Platforms for Nutrition no parseiru sira seluk realiza workshop konsulta nasionál atu finaliza no adopta kompromisu sira ba Simeira Nutrition for Growth (N4G) nian ba 2025.

“Workshop ida-ne’e, sei halibur parte interesada sira husi governu, parseiru dezenvolvimentu, sosiedade sivíl no setór privadu sira atu halo revizaun no válida kompromisu estratéjiku sira ne’ebé foka ba hadi’a nutrisaun inan no labarik nian, hamenus stunting no hametin sistema protesaun saúde no sosiál sira,” Diretór Ezekutivu  Unidade de Missão Para o Combate  ao Stunting (UNMICS), Joel Maria Pereira, dehan ba jornalista sira iha Hotel  JL WORLD, Metiaut, segunda ne’e.

Nia hateten, Kompromisu hirak-ne’e dezenvolve ona liuhosi prosesu konsultasaun ida-ne’ebé mak di’akliu husi revizaun meza no konsultasaun sira iha nivel munisípiu nian iha Likisá no Manatutu, hodi asegura kompromisu hirak-ne’e nia aliñamentu ho polítika nasionál sira no objetivu nutrisaun globál sira.

Iha fatin hanesan, Vise Primeiru-Ministru no Ministru Koordenadór Asuntu Sosiál, Mariano Assanami Sabino, hateten hanesan membru Nasaun Unida ne’ebé mós adere aan ona ba Movimentu SUN (Scalling Up Nutrition Movement), Timor-Leste kontinua kompremetida hodi hala’o esforsu tomak atu redús taxa sub-nutrisaun no hamenus inseguransa ai-han iha rai-laran liuhosi aproximasaun integrada sira.

“Governu mós kria ona polítika oinoin hodi elimina problema raes badak, krekas no labarik sira ne’ebé moris ho todan menus, inklui hasa’e diversidade ai-han hodi konsidera mós kestaun reziliénsia klimátika no protesaun sosiál sira,” governante ne’e afirma.

Nia haktuir, esforsu hirak-ne’e hatudu mós liuhosi estabelese enkuadramentu relevante sira hanesan Planu Estratéjiku Nasionál Setór Saúde nian ba Nutrisaun (2022-2026), Planu Asaun Nasionál Kombate Stunting (2024-2030) no Planu Asaun Nasionál Konsolidadu ba Nutrisaun no Seguransa Ai-han (2020-2030).

Dokumentus hirak-ne’e, tuir nia, sai nu’udár matadalan ida hodi operasionaliza no konsolida intervensaun multisetorál oinoin ne’ebé Governu hamutuk ho parseiru sira implementa hosi nivel nasionál to’o baze.

“Atu haforsa koordenasaun multisetorál hodi elimina stunting, IX Governu Konstitusionál liuhosi dekretu-lei nú. 37/2024, halo ona prolongasaun ba misaun hosi UNMICS nian,” nia subliña.

Notísia relevante: Governu realiza konsulta rejionál define kompromisu kreximentu nutrisaun

Nia hatutan, UNMICS nu’udár órgaun autónomu administrativu ida-ne’ebé ho responsabilidade espesífika atu asegura mekanizmu koordensaun ne’ebé efetivu hodi kombate stunting iha rai-laran. Governu mós reforsa liután ezisténsia CONSSANTIL nian liuhosi estabelesimentu dekretu-lei nú. 9/2024 hodi eleva liután estrutura CONSSANTIL nian hosi Ministériu Agrikultura, Floresta no Peska, bá iha supervizaun direta Gabinete Vise Primeiru-Ministru nian.

Nia tenik, iha nivel implementasaun, governu kontinua reforsa no promove intervensaun integrada sira tantu iha nivel espesífiku kada setór no multisetorál sira. Programa Integradu Saúde iha Ministériu  Saúde, atividade fornesimentu ai-han integradu iha área alvu balun, no esforsu sira hodi halo fornesimentu mikronutriente sira ba labarik no inan isin-rua no inan fó susu sira; hatudu kompromisu governu nian atu kontinua kombate subnutrisaun iha komunidade.

“Bazeia ba prinsípiu sira mak Timor-Leste estabelese ona alvu sira hodi hadi’a meta ba problema nutrisaun sira mak hanesan, elimina númeru prevalénsia raes badak (Stunting) ba  25% iha 2030, redús taxa krekas nian hodi menus hosi 3% iha tinan 2030, redús todan menus hosi bebé sira ne’ebé foin moris (low birth weight) ba 7%,” nia hateten.

Entretantu, Embaixadór Uniaun Europeia iha Timor-Leste, Marc Friedrich, informa UE komprometida atu hadi’a nutrisaun iha nivel mundiál no fó apoiu ba nasaun sira hanesan Timor-Leste atu hetan progresu ne’ebé sustentável.

“Hanesan parte ida husi ami-nia kompromisu globál, UE apoia ativamente Asembleia Mundiál Saúde nia objetivu atu hamenus pozisaun globál entre labarik sira ho tinan lima mai kraik pelumenus 10% iha tinan ida-ne’e. Ami-nia kompromisu hakarak atu promove dieta saudável, seguransa ai-han no asesu ekuitativu ba servisu esensiál sira,” Marc Friedrich dehan.

Kompromisu xave sira  mak workshop ne’e sei foka ba kompromisu prioridade hitu, dahuluk, hasa’e suplementasaun ásidu fólikuferru (IFA) no konsola nutrisaun ba feto isin-rua sira liuhosi kobertura kuidadu antenatal (ANC) ne’ebé luan liután.

Daruak, habelar jestaun integrada má-nutrisaun aguda iha fasilidade saúde sira. Datoluk, treinamentu ba traballadór saúde sira atu fornese pakote servisu nutrisaun ba labarik ne’ebé kompreensivu.

Dahaat, hametin sistema dadus bebé moris ho pezu menus hodibele halo monitorizasaun saúde inan no labarik nian di’ak liután.

Dalimak, habelar programa protesaun sosiál sira hodi hadi’a liután rezultadu nutrisaun liuliu ba populasaun sira ne’ebé vulnerável.

Daneen, promove agrikultura ne’ebé reziliente ba klima no diversifikadu hodi garante seguransa ai-han ne’ebé sustentável. Dahitu, hadi’a programa merenda eskolár hodi hadi’a labarik nia nutrisaun liuhosi ai-han lokál ne’ebe nutritivu.

Envolvimentu no diskusaun hosi parte interesada sira mak workshop ne’e sei iha diskusaun grupu sira kona-ba tema xave rua hanesan hametin nutrisaun liuhosi sistema saúde, foka ba hadi’a polítika sira, formasaun ba traballadór saúde sira, inovasaun saúde dijitál sira no finansiamentu sustentável, hametin protesaun sosiál ba nutrisaun ne’ebé di’akliu, esplora estratéjia sira ba transferénsia osan, programa merenda eskolár, agrikultura ne’ebé adapta ba klima no koordenasaun multisetoriál.

Partisipante sira sei envolve iha diskusaun plenária no sesaun sira seluk hodi hamosu konsensu atu rezolve dezafiu sira no asegura viabilidade, sustentabilidade no aliñamentu hosi kompromisu sira ho prioridade dezenvolvimentu nasionál sira.

Tanba ne’e, bá-oin, kompromisu sira ne’ebe finalizadu sei submete ba aprovasaun nasionál molok aprezenta iha Simeira N4G 2025, iha ne’ebé Timor-Leste sei reafirma ninia kompromisu atu kombate má-nutrisaun no promove polítika nutrisaun sustentável.

Jornalista: Felicidade Ximenes

Editór: Xisto Freitas da Piedade

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!