Top

BCTL esplika impaktu husi tarifa 10% EUA ba produtu esportasaun no dezempeñu Fundu Mina-rai

Governadór BCTL, Héder Lopes. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 06 Maiu 2025 (TATOLI) – Governadór Banku Sentrál Timor-Leste (BCTL, sigla portugés), Hélder Lopes, esplika katak tarifa foun ne’ebé anunsia husi administrasaun Estadu Unidu Amérika ba nasaun lubun, liuliu 10% ba Timor-Leste ne’e nia efeitu ki’ik liu.

Nia hateten tarifa ne’ebé Estadu Unidu anunsia ba nasaun hamutuk 185 ne’e 10% mak ki’ik liu ba nasaun sira ne’ebé simu.

“Hakarak hatene efeitu husi tarifa ne’e ba Timor-Leste 10% liga ho Timor-Leste nia komérsiu esternu, ida-ne’e nia efeitu menór tebes, tanba tuir dadus ne’ebé BCTL iha, Timor-Leste nia esportasaun ba Amérika ne’e millaun $5 husi kafé, katak 10% ne’e aplika ba millaun $5 ne’ebé maioria maihusi kafé”, nia esplika.

Governadór BCTL, Hélder Lopes. Imajen Tatoli/Francisco Sony

Enkuantu tuir nia, tarifa ne’e fó impaktu boot uitoan ba dezempeñu Fundu Mina-rai Timor-Leste nian.

Ho anúnsiu tarifa ne’ebé Governu Amérika halo kuaze ba nasaun hotu iha mundu, merkadu responde ho negativu, tanba ida-ne’e hamosu buat rua ne’ebé ladún favorese ba merkadu mak inserteza no laiha estabilidade.

“Ha’u fó ezemplu ki’ikoan iha rohan fulan-Marsu 2025 bainhira Prezidente Amérika Donald Trump anunsia atu fó tarifa ba Méksiko no Kanadá de’it. Iha ne’ebá merkadu fó resposta negativu ba anúnsiu ida-ne’e, nune’e ita-nia investimentu iha asoens iha tempu ne’ebá mós nia valór tun negativu millaun 64”, nia adianta.

Tuir nia, bainhira BCTL akompaña merkadu finanseiru nia dezempeñu iha fulan-Abríl, Timor-Leste nia valór asoens no títulu monu, maibé depoizde Governu Amérika anunsia fali tenke halo pauza loron 90 atu halo negosiasaun ho nasaun sira, merkadu responde ho pozitivu fali.

Ho ida-ne’e, BCTL iha papél hodi halo jestaun operasionál ba Timor-Leste nia investimentu Fundu Mina-rai. BCTL kontinua monitoriza oinsá impaktu husi jeoekonómiku globál, liuliu tarifa ne’e ba merkadu fianseiru nia implikasaun ba Fundu ne’e.

“Nia implikasaun boot ba ita ne’e liuhusi afeta ba ita-nia dezempeñu Fundu Mina-rai. Ba komérsiu esternu ne’e menór. Ba ita [impaktu] uitoan, tanba ita uza dólar no moeda internasionál dólar nian forsa hasoru moeda balu. Maibé ita kompara ho dólar hasoru Indonézia, dólar kontinua forte, maibé hasoru moeda boot sira hanesan euro no seluk tan hahú tun”, dehan.

Governadór ne’e hateten katak efeitu husi jeoekonómiku globál ne’e ninia tranzisaun mai Timor-Leste no estratejia atu hasoru mak ba Fundu Mina-rai kontinua ho estratéjia investimentu longu prazu nian.

“Atu ita labele pániku iha merkadu ne’ebé volatilidade iha tempu badak. Ita espera merkadu sei filafali ba normál bainhira buat hotu la’o normal. Maibé klaru estratéjia investimentu ne’e Ministériu Finansa mak trasa, ami mós bele fó ami-nia hanoin atu ita trasa estratéjia investimentu ne’ebé di’ak liu ba ita-nia rai”, konklui.

Jornalista: Arminda Fonseca

Editora: Maria Auxiliadora

Publisidade

Leave a Reply

Latest Post

error: Content is protected !!