DILI, 01 Jullu 2025 (TATOLI) – Deputadu opozisaun KHUNTO, António Verdiál de Sousa, husu Governu atu kontinua presta atensaun hodi hasa’e kualidade edukasaun iha Timor-Leste.
Tuir nia, Estadu iha responsabilidade fundamentál atu implementa enkuadramentu regulatóriu sira ne’ebé metin no atu halo investimentu sira ne’ebé alvu iha setór edukasaun no regulamentu labele envolve de’it lisensiamentu formál ba instituisaun edukasionál sira, maibé mós habelar ba supervizaun kontínua ba sira-nian operasaun, implementasaun kurríkulu tuir padraun instrusionál sira no rezultadu estudante sira-nian.
Deputadu ne’e dehan objetivu maka atu mantein nivel aas sira kualidade nian, relevánsia no responsabilidade iha sistema tomak.
”Maibé, regulamentu hanesan ne’e, tenke iha balansu ida-ne’e, tenke haburas inovasaun no hadi’a kualidade, ein véz hapara inisiativa sira ho intensaun di’ak, ne’ebé lori valór akresentadu ba área edukasionál ne’e rasik”, nia hato’o liuhusi reuniaun plenária Parlamentu Nasionál, ohin.
Ba nia, investimentu efetivu iha edukasaun presiza prioritizasaun estratéjika duké fahe rekursu públiku sira, lahó diskriminasaun ba instituisaun hotu-hotu. Governu tenke identifika área sira ne’ebé presiza liu no instituisaun sira ho rejistu provadu kona-ba prestasaun rezultadu sira.
“Prioridade tenke fó ba eskola sira, koléjiu sira no universidade sira, ne’ebé hatudu ona kompromisu ba eselénsia ho responsabilizasaun. Instituisaun hirak ne’e, iha posibilidade boot liu atu amplifika impaktu husi finansiamentu públiku, tanba sira prosesa ona mekanizmu internu sira no lideransa hodi uza rekursu sira hó efetivu”, akresenta.
Nia salienta katak edukasaun públika iha nivel hotu-hotu tenke hetan apoiu universál atu garante asesu, ekuitativu ba oportunidade aprendizajen ho kualidade ba ema hotu iha Timor-Leste.
“Atu asegura katak regulamentu no investimentu serve duni objetivu kualidade edukasionál. Governu tenke adota kritériu sira ne’ebe transparente, rigorozu no ekuitativu iha nia prosesu sira foti desizaun nian hodi avalia dezempeñu institusionál no monitoriza progresu”, nia realsa.
Liuhusi medida sira hanesan ne’e maka bele hadook an interreferénsia polítika no asegura katak polítika públika iha edukasaun maka orienta husi evidénsia profeisionalizmu no vizaun ba tempu naruk.
Deputadu ne’e dehan atu hadi’a edukasaun iha Timor-Leste presiza kompromisu nasionál ne’ebé fahe parte Governu, manorin-na’in, instituisaun akadémika, sosiedade sivíl no komunidade tenke serbisu hamutuk hodi harii sistema edukasaun ida ne’ebé reliziente no ho dezempeñu ne’ebé aas.
“Ho nune’e de’it maka Timor-Leste bele hamenus dependénsia ba fornesedór edukasaun husi rai-li’ur no haforsa nia kapasidade interna hodi fó aprendizajen ho kualidade. Hametin kualidade edukasaun rai-laran no hamenus dependénsia ba instituisaun esterna sira, la’ós deit hasa’e rezultadu edukasionál sira, maibe mós sei fó kbiit ba Timor-Leste atu afirma soberania iha ámbitu edukasaun nian. Asegura katak dezenvolvimentu edukasionál dudu husi valór, nesesidade no aspirasaun nasionál sira”, hateten.
António Verdial hato’o ideia konstrutiva hodi nafatin apoia Governu no iha esperansa ba entidade governamentál ne’ebé kaer hela pasta iha área edukasaun nian.
Vise-Ministru ba Asuntu Parlamentár, Adérito Hugo da Costa, hato’o apresiasaun ba hanoin konstrutiva husi bankada opozisaun atu dezenvolve liután setór edukasaun iha país.
Governu liuhusi Minstériu Edukasaun kontinua tau atensaun iha setór ne’e, liuliu halo rekrutamentu manoin-na’in, hadi’a infraestrutura eskolár no seluk tan. Aleinde ne’e, parte Ministériu Ensinu Superiór Siénsia no Kultura aprova ona subvensaun hodi apoia ensinu superiór privadu hodi elava sira-nia kualidade.
Jornalista: Nelson de Sousa
Editora: Maria Auxiladora




