iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Relatóriu Bónus Demográfiku aprezenta populasaun TL 72% mak joven

Relatóriu Bónus Demográfiku aprezenta populasaun TL 72% mak joven

MJDAK hamtuk ho paseiru sira lansa Monografia Dividendu ka Bónus Demográfiku husi sensu 2022 hodi komemora Loron Internasionál Juventude 2025, iha salaun Otél Timor, Dili 11 gostu 2025. Foto TATOLI/António Daciparu

DILI, 11 Agostu 2025 (TATOLI) – Ministériu Juventude, Desportu, Arte no Kultura (MJDAK) no Institutu Nasionál Estatístika Timor-Leste (INETL) kolabora ho Fundu Populasaun Nasaun Unida nian (UNFPA, iha inglés) no Fundu Nasaun Unida Nian ba Labarik sira (UNICEF, iha inglés) lansa relatóriu ho naran Bónus Demográfiku hodi komemora Loron Internasionál Juventude ba 2025.

Relatóriu ne’e fó sai katak liu 72% populasaun Timor-Leste  (TL) nian foinsa’e sira ho idade tinan 35 mai kraik.

“Ida ne’ebé idade menus husi 24 mai kraik ne’e kuaze okupa 50%. Ida-ne’e hatudu ita-nia rekursu riku, ida ne’ebé ita presiza investe ba área sira hotu”, Ministru Juventude, Desportu, Arte no Kultura, Nelyo Isaac Sarmento, hateten iha ámbitu lansamentu relatóriu iha Otél Timor.

Ministru Juventude, Desportu, Arte no Kultura, Nelyo Isaac Sarmento. Foto/TATOLI

Nia dehan bainhira ko’alia kona-ba juventude nia partisipasaun iha dezenvolvimentu nasaun nian la’ós, MJDAK nia responsabilidade de’it ba área ne’e, maibé ministériu hothotu nian. “Tanba ne’e mak ita iha Polítika Nasionál ba Juventude oinsá atu konstrui didi’ak ita-nia rekursu sira ne’e”, nia salienta.

Timor Leste nu’udar pais ne’ebé hatuur ona vizaun atu sai país ho rendimentu médiu altu iha tinan 2030. Nudar nasaun ho maioria populasaun mak ho idade joven ne’ebé husi parte ida bele sai poténsia ba dezenvolvimentu nasaun, no husi parte seluk bele sai impedimentu ba dezenvolvimentu país rasik. Tanba ne’e, investimentu ba dezenvolvimentu iha área juventude sai prioridade no estratéjiku ba Estadu.

Politika Nasionál Juventude foun konsidera nu’udar manifesta ba realidade sosiukulturál, ekonomia no polítika joven Timor-Leste nian neʼebé muda husi tempu ba tempu. Polítika Nasionál Juventude ne’e politika Estadu nian ne’ebé reflete ba aspirasaun, vontade no prekupasaun husi joven Timor-Leste nian.

Polítika Nasionál Juventude mak enkuadramentu no vizaun jerál neʼebé fó orientasaun kona-ba dezenvolvimentu juventude iha aspetu hotu-hotu no iha territóriu ida nia laran. Polítika juventude nian ne’e buka atu hatán ba dezafiu no preokupasaun boot sira ne’ebé joven mane no feto hasoru iha sira-nia moris loroloron.

Koordenadór Rezidente Organizasaun Nasaun Unida iha Timor-Leste, Funmi Balogun, subliña katak potensiál Bónus Demográfiku ne’e sei realiza de’it bainhira joven sira iha asesu ba edukasaun, servisu saúde, no oportunidade ba empregu.

MJDAK hamtuk ho paseiru sira lansa Monografia Dividendu ka Bónus Demográfiku husi sensu 2022 hodi komemora Loron Internasionál Juventude 2025, iha salaun Otél Timor, Dili 11 gostu 2025. Foto TATOLI/António Daciparu

“Esplozaun populasaun juvenil ne’e la’ós todan ida, maibé vantajen desizivu ida. Maski nune’e, sei sai de’it realidade ida bainhira ita atua. Relatóriu ne’e fornese mai ita evidénsia no diresaun hodi la’o ba oin”, Funmi esplika.

Nia mós trasa rekomendasaun xave haat mak investimentu iha edukasaun no abilidade, empoderamentu feto no igualdade jéneru, kriasaun empregu dignu, no partisipasaun reál juventude nian iha foti desizaun.

Iha sorin seluk, Diretór INETL, Silvino Lopes, esplika katak dadus ne’ebé halibur liuhusi Sensu Populasaun no Abitasaun 2022 ne’ebé sai hanesan baze ba monografia ne’e. Nia hateten importante tebes ba nasaun atu kria polítika sira bazeia ba evidénsia hodi utiliza ho di’ak Dividendu Demográfiku.

“Dadus ne’e hatudu mai ami katak liu 72% hosi ami nia populasaun maka joven. Ami la’ós haree de’it ba númeru sira, maibé mós ba sira-nia kualidade moris no saida maka halo ona ka seidauk halo ba sira”, Silvino realsa.

INETL mós dezenvolve hela monografia seluk ne’ebé foka liu ba fertilidade, mortalidade, no projesaun populasaun hodi haforsa baze dadus nasionál.

Monografia ida-ne’e nu’udar dokumentu importante ida ne’ebé fornese vizaun jerál ida ne’ebé kle’an kona-ba dinámika populasaun foinsa’e nian iha Timor-Leste no diresaun polítika ne’ebé presiza atu garante sira sai ajente dezenvolvimentu ne’ebé ativu no produtivu.

Relatóriu ida-ne e mós aprezenta projesaun kona-ba mudansa sira iha estrutura populasaun Timor-Leste nian iha dékada balu tuirmai. Proporsaun labarik sira (ho idade 0-14) previzaun sei un maka’as hosui 38,6% iha 2022 ba 30,3% iha 2042 no 22,7% iha 2062.

MJDAK hamtuk ho paseiru sira lansa Monografia Dividendu ka Bónus Demográfiku husi sensu 2022 hodi komemora Loron Internasionál Juventude 2025, iha salaun Otél Timor, Dili 11 gostu 2025. Foto TATOLI/António Daciparu

Aleinde ne’e, populasaun ho idade serbisu nian (tinan 15-64) sei aumenta husi 58,8% iha 2022 ba 64,7% iha 2042 no 68,1% iha 2062. Entretantu, populasaun idozu sira (tinan 65 ba leten) sei aumenta mós husi 2,6% iha 2022 ba 50% iha 2042, no 9,3% iha 2062.

Mudansa sira ne’e hatudu katak Timor-Leste tama iha períodu oportunidade demográfika ne’ebé signifikativu, maibé sei hasoru mós dezafiu populasaun ida ne’ebé envellese iha futuru. Tanba ne’e, elaborasaun polítika ne’ebé bazeia ba dadus maka krusiál atu jere ho efetivu tranzisaun ida-ne’e.

Eventu ne’e konklui ho diálogu interativu entre parte interesada sira, iha ne’ebé aprezenta rekomendasaun oioin ba asaun tuirmai iha prosesu planeamentu estratéjiku nasionál.

Lansamentu ne’e hala’o iha Hotel Timor no hetan partisipasaun husi parte interesada sira, inklui Ministru Juventude, Desportu, Arte, no Kultura, Nelyo Isaac Sarmento, Koordenadór ONU nian iha Timor-Leste, Funmi Balogun, Diretór Nasionál INETL nian, Silvino Lopes, no reprezentante sira husi ministériu sira, organizasaun juventude sira, no parseiru dezenvolvimentu sira.

Jornalista: Arminda Fonseca

Editora: Maria Auxiliadora

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!