iklan

EDUKASAUN, HEADLINE

INCT no UNESCO fasilita formasaun étika sientífika peskiza ba peskizadór IES

INCT no UNESCO fasilita formasaun étika sientífika peskiza ba peskizadór IES

Ministru Ensinu Superiór, Siénsia no Kultura, José Honório da Costa Pereira Jerónimo. Imajen TATOLI/Francisco Sony

DILI, 18 Agostu 2025 (TATOLI)–Institutu Nasionál Siénsia no Teknolojia (INCT) hamutuk ho United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (UNESCO), Segunda ne’e, fasilita formasaun étika sientífika ba dosente no peskizadór iha Institutu Ensinu Superiór (IES) iha Timor-Leste, durante loron lima, hahú 18 to’o 22 Agostu 2025.

Objetivu husi atividade ne’e atu oinsá fó sai étika iha peskiza siéntifika, ho maneira ne’ebé justu no responsável hodi forma no garante integridade no dignidade pesoál ba peskizadór sira liuhusi formasaun hodi promove no sensebiliza prátika di’ak ba avaliasaun no investigasaun sientífika.

“Dalabarak ita-nia peskizadór sira halo peskiza maibé étika sientífiku sira ladún tau atensaun, tanba ne’e mak INCT haree katak étika sientífika ne’e importante liu. Tanba ne’e mak konvida péritu internasionál husi Pakistan profesor Zabta Shinawari fó formasaun ba peskizadór sira nomós ita Reitór no dosente sira,” Ministru Ensinu Superiór Siénsia no Kultura, José Honório da Costa Pereira Jerónimo, hato’o ba jornalista sira, iha resintu INCT, Balide.

Notísia relevante : INCT aprova projetu investigativu sientífiku ba grupu-sia

Aleinde ne’e, INCT halo hela planu atu iha futuru bele iha komisaun étika ida.

Ministru iha biban ne’e agradese ba INCT, ne’ebé halo serbisu importante liu, ne’ebé konvida ona péritu internasionál ida ne’ebé esperiénte.

Iha sorin seluk, Prezidente INCT, José Cornelio Guteres, dehan, formasaun referidu realiza tanba serbisu hamutuk ho komisaun nasionál UNESCO.

“Ohin ita realiza formasaun ida kona-ba étika peskiza. Ida-ne’e serbisu hamutuk ho komisaun nasionál UNESCO Dili, UNESCO Jakarta ho INCT, konvida profesor Zabta Shinawari mai fornese formasaun ida kona-ba étika peskiza, no oinsá ba futuru atu forma komisaun ba étika,” José Cornelio akresenta.

Matéria sira ne’ebé sei ko’alia iha formasaun referidu mak hanesan haree ba étika peskiza no oinsá haree peskiza iha polítika siénsia inovasaun iha Timor-Leste.

“Matéria sira liga ba étika peskiza no oinsá ita haree étika peskiza iha ita-nia polítika siénsia teknolojia inovasaun, étika peskiza siénsia sosiál, étika peskiza iha siénsia naturál siénsia exata, nomós atu haree ba nia risku sira,” nia informa.

Formasaun ne’e atubele aliña konesimentu ho padraun internasionál tanba mundu ohin loron ezije mós ida-ne’e, tanba étika nia meta prinsipál mak labele hakanek ema seluk.

Nune’e mós, Adjuntu Komisaun Nasionál UNESCO Timor-Leste, Clementino Pinto Amaral, reforsa, UNESCO iha inisiativa atu esporta programa referida tanba hetan apoiu husi UNESCO Paris ne’ebé serbisu hamutuk ho INCT iha área peskiza nian.

“Tanba iha proposta ida husi INCT ba UNESCO atu husu tulun orsamentu oituan atubele esporta profesór ida-ne’ebé mai husi Pakistan atu fahe nia esperiénsia atu halo peskiza ho etika,” nia katak.

Entidade responsável prevee orsamentu $20.000 ba realizasaun programa rua, ida ba treinamentu peskiza no programa ida ba klima nian, ne’ebé sei implementa husi Komisaun Nasionál Timor-Leste UNESCO.

Partisipante formasaun referidu iha ema na’in-50, ne’ebé kompostu husi peskizadór no dosente husi IES sira iha Timor-Leste.

Jornalista     : Osória Marques

Editora          : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!