DILI, 27 Novembru 2025 (TATOLI)—Proklamasaun Independénsia RDTL ba da-50 (28 Novembru 1975-28 Novembru 2025) hanesan loron istoriku ne’ebé la’ós atu selebra de’it maibé sai hanesan loron istóriku ba jerasaun foun hodi lembra luta-na’in sira-nia luta ba libertasaun nasionál.
Tuir estudante hosi Universidade Dili (UNDIL), Sanzinha Filomena Mariz hateten iha kampus UNDIL, Kinta ne’e katak loron Proklamasaun Independensia mak loron istóriku ne’ebé Frente Revolusionária Timor-Leste Independente (FRETILIN) deklara iha 28 Novembru 1975, ne’ebé lidera husi Saudozu Francisco Xavier do Amaral nu’udár prezidente dahuluk no Nicolau dos Reis Lobato nu’udár Primeiru-Ministru. Objetivu husi deklarasaun ida-ne’e atu bolu atensaun komunidade internasionál ba situasaun nasaun nian ho nune’e atu hetan apoiu maibé konsekuénsia husi deklarasaun ne’e mak la hetan rekoñesimentu husi ONU ka potensia osidentál sira.
Nune’e, loron importante ne’e atu fó hanoin hikas timoroan hotu hodi lembra ita-nia luta na’in sira-nia terus, susar no sakrifísiu hodi hakarak hetan libertasaun nasionál. Nu’udár foinsa’e no estudante ida-ne’ebé moris iha liberdade no pás nia laran hakruuk no onra boot tebes ba ita-nia eroi no eroina sira-ne’ebé uluk luta no sakrifika aan ba libertasaun rai no povu ida-ne’e. Tanba ne’e, loron 28 Novembru ne’e importante tebes ba foinsa’e fururu hodi banati tuir.
Nu’udár foinsa’e no estudante hakarak rekomenda ba Estadu no Governu atu tau importánsia ba edukasaun liuliu istoria nasaun nian ba estudante no joven sira nune’e kontinua habelar ba jerasaun foun sira. Nune’e mós rekomenda ba Governu atu dezenvolve ekonomia nune’e bele fó sustentabilidade ba povu tomak no nafatin hametin unidade nasionál no patriotizmu.
Aleinde ne’e, estudante hosi Universidade Katólika Timorense (UCT-sigla portugeza), Godinha Antónia da Costa, haktuir Proklamasaun Independénsia iha 28 Novembru 1975 mak momentu istó́riku ne’ebé hadi’a dalan ba formasaun nasaun Timor-Leste. Loron ida-ne’e mós hatudu vizaun klara kona-ba dezenvolvimentu nasionál, ne’ebé sai fundamentu ba Estadu foun.
Entaun, iha kontekstu akadémika, dezenvolvimentu presiza kompriende hanesan prosesu mudansa polítika, ekonómika, sosiál no kultura ne’ebé fó prioridade ba bem estar povu. Tan ne’e, la’ós de’it hanesan deklarasaun independénsia, maibé hanesan momentu fundamentál ne’ebé define direitu povu Timor-Leste atu halo dezenvolvimentu tuir nia aan. Vizaun líder sira iha 1975 sei kontinua hadomi ho implementa iha jerasaun agora, liuliu iha pás, unidade, justisa sosiál no dezenvolvimentu sustentavel.
Tanba ne’e, Governu presiza tau importánsia hodi jerasaun futuru bele hatene istória luta libertasaun nasionál, liuliu edukasaun tanba liuhusi edukasaun mak bele orienta, eduka no motiva estudante atu hatene ninia istória rasik.
Nune’e, rekomenda ba Governu liuliu Ministériu Edukasaun atu toma-atensaun ba asuntu ida-ne’e.
Nune’e mós, estudante Julião Rangel Amaral subliña katak dezenvolvimentu seidauk másimu hanesan edukasaun, saúde no agrikultura. Ha’u-nia hanoin seidauk favoravel tanba planu ba edukasaun nian iha Timor-Leste seidauk di’ak, tantu rekursu umanu, fasilidade, infraestrutura ne’ebé liga saladeaula, kazadebañu eskola nian, rezidénsia ba profesór no presiza instala infraestrutura adekuada ba ema ho defisiénsia iha eskola.
La’ós edukasaun de’it, más setór agrikultura, saúde mós presiza Governu nia atensaun, tanba liberta ona hosi terus no susar ne’ebé luta-na’in sira hala’o iha tinan barak nia laran. Estadu ida-ne’e tenke luta ba moris di’ak povu no rai ida-ne’e iha futuru ne’ebé prósperu.
Iha parte seluk, estudante José António Carvalho mós hateten proklamasaun independénsia ba da-50 ida ne’e presiza mellora setór saúde, presiza planu ne’ebé adekuadu ba saúde oinsá bele rezolve problema setór saúde, hanesan falta ai-moruk no atendimentu ba ema ne’ebé ladún di’ak.
Rekomenda ba parte Ministériu Saúde atu haree asuntu ne’e tanba iha realidade ne’ebé iha sentru saúde sira iha munisípiu ai-moruk laiha no tenke koloka pesoál saúde tuir ninia espesialidade.
Jornalista: Osória Marques
Editór: Xisto Freitas da Piedade




