iklan

HEADLINE, REFLESAUN

Páskua mak oportunidade ba renovasaun, dalan hafoun kompromisu ba pás

Páskua mak oportunidade ba renovasaun, dalan hafoun kompromisu ba pás

Arsebispu Arkidioseze Metropolitana Dili, Don Virgílio do Carmo da Silva. Imajen TATOLI/Francisco Sony.

DILI, 01 Abríl 2026 (TATOLI)—Arsebispu Arkiodioseze Metropolitana Dili, Don Virgílio Kardeál do Carmo da Silva, hateten hahalok ka efeitu atu halo fali buat ruma foun, hadi’ak no troka iha selebrasaun páskua.

Bispu esplika ida-ne’e bele refere ba mudansa fíziku sira, hanesan renovasaun sira, ka mudansa konseituál sira, hanesan enerjia ka ideia sira ne’ebé presiza hafoun.

“Hakarak tatoli espesiál ba foinsa’e iha tempu páskua ne’e buka fó netik tempu uitoan ba Maromak. Tempu juventude, idade ida-ne’ebé importante liu hotu iha ema ida nia moris. Maromak hakarak tebes atu tama maibé dalaruma ita mak la fó fatin ba Nia. Páskua mak oportunidade ba renovasaun ne’e. Jezús moris hias, Nia hakarak foinsa’e moris! Dalan ida mós mai ita hafoun ita-nia kompromisu ba pás,” Arsebispu Arkiodioseze Metropolitana Dili, Don Virgílio Kardeál do Carmo da Silva, hato’o nia mensajen ba sarani katólika sira iha rai-laran no rai-li’ur, iha salaun Konferénsia Epikopál Timorense (CET), Lesidere, Kuarta ne’e.

Tanba ne’e, Kardeál apela ba sarani sira katak iha páskua presiza hamamuk-an no rona Maromak nia futar liafuan hodi habadak hodi sai manu-ain esperansa, pás no karidade.

“Iha páskua tinan-ne’e sai biban grasa nian hodi hafoun hikas ita-nia domin ba Maromak no ba maun-alin sira. Nune’e mós Papa Leão XIV nia mensajen kuarezma no páskua ne’e husu ita hamamuk-an atu rona Maromak nia futar liafuan hodi habadak ita-nia nanál no ko’alia sukat, nune’e ita bele sai manu-ain esperança, pás no karidade,” Kardeál dehan.

Arsebispu Arkiodioseze Metropolitana Dili hateten atu kompleta partisipasaun iha tridum páskua, hodi kumpre devér no obrigasaun katólika nian mak konfesa via-sakra, misa sira iha tridum páskua nian.

“Jezús nia moris hias mak marka fatuk-inan ita-nia fiar nian ne’ebé tau ita-nia laran ba moris ida-ne’ebé sei laiha rohan. Ida-ne’e konvite ida mai ita iha loron boot sira ita Nai Jezús nia terus-mate no moris-hias nian ne’e, nune’e família buka tempu ruma hamutuk halo orasaun, hateke ba Jezús iha Krús, Krús mak sasukat boot liu hotu Maromak nia domin mai ita. Harohan Maromak-Oan ida-ne’ebé ita adora, hanorin ita hadomi, haraik-an, pasiénsia, perdua no laran moos “onestu” ba malu mak dalan ba moris foun. Nia de’it mak bele rekupera buat ne’ebé lakon tiha ona,” nia subliña.

“Tempu furak ida atu ita hametin liután ita-nia domin no fiar iha momentu ida iha-ne’ebé tentasaun no dezafiu oioin ne’ebé ita hasoru, relembra Papa Francisco nia liafuan “Lafaek” ne’ebé balun mai maski ko’alia kona-ba Maromak no fiar maibé la’ós hametin ita-nia unidade maibé sobu ona ita-nia família sira,” Don Virgílio hatutan.

Tanba ne’e, Don Virgílio dehan festa páskua hodi kontinua sai fonte esperansa no fonte renovasaun ba sarani sira iha Timor-Leste.

“Ohin loron hetan sentidu foun ida ho Jezús nia terus, mate no moris-hias. Selebra páskua hotu kontinua sai fonte ba esperansa no fonte ba renovasaun nian, iha mundu ida-ne’ebé mak marka ho violénsia, funu, konflitu, indiferensa, egoizmu, fiar mihis, inserteja. Nune’e, iha páskua ne’e oferese mai ita orasaun ida triunfante la’ós dezaparasaun, maibé sai hanesan sinál esperansa ba ema barak, fó hanoin mai ita transformasaun no hahú foun fali pájina foun iha moris,” Don Virgílio esplika.

Biban ne’e, Don Virgílio Kardeál  apela ba sarani sira katak iha páskua ne’e keta haluha reza ba pás iha Médiu Oriente, hanoin kona ba labarik no foin-sa’e sira ne’ebé sai vítima ba funu ida-ne’e.

Jornalista: Osória Marques

Editór: Xisto Freitas da Piedade

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!