iklan

EDUKASAUN, HEADLINE

ME no Organizasaun EhD planeia realiza formasaun hodi hatán ba estudante nia nesesidade

ME no Organizasaun EhD planeia realiza formasaun hodi hatán ba estudante nia nesesidade

Letra Braille. Imajen/Espesial

DILI,  07 Abríl 2026 (TATOLI)—Ministériu Edukasaun (ME) Organizasaun Ema ho Defisiénsia (EhD) planeia ona formasaun hodi hatán ba estudante sira-nia nesesidade.

 Diretora Jerál ME, Odelia Martins, informa, planu ne’e hahú ho kapasita formadór sira iha Instituto Nacional de Formação de Docentes e Profissionais da Educação (INFORDEPE) hodi bele fó formasaun ba manorin sira.

“Sei iha planu ba tinan ida-ne’e atu fazeadamente iha kontinuasaun fó formasaun ba manorin sira nafatin. Ne’ebé ita koopera ho Organizasaun Ema ho Defisiénsia matan no tilun tanba tenke iha lian jestuál no letra brille,” Diretora Odelia hato’o iha sala ME, Vila-Verde, Tersa ne’e.

Departementu Inkluziva daudaun ne’e estabelese ona iha munisípiu Aileu, Dili no Lautein, ne’ebé iha EhD nia ekipa hodi atende no responde ba preokupasaun sira.

“Espera katak ami sei estabelese tan sentru sira iha munisípiu seluk. Ekipa sira ne’ebé mak atu ba identifika iha munisípiu seluk ne’e sei la’o nafatin ho grupu ema ho defisiénsia tanba sira mak koñese liu komunidade ho kondisaun espesiál. Agora ita halo ona distribuisaun oklu ho aparelu hodi uza no rona. Maibé hanoin katak iha futuru presiza kapasitasaun,” nia akresenta.

Notísia relevante : EhD na’in-57 iha Bobonaru partisipa ona formasaun kona-ba letra Brille

Diretora dehan, manorin sira hasoru difikuldade bainhira labarik sira balun ho difisiénsia matan no tilun responde perguntas ruma, nune’e presiza fó asisténsia ba manorin iha saladeaula hodi bele responde ba pergunta sira.

“Daudaun profesór sira hamutuk 20-resin. Tanba ne’e ami hanoin katak ne’e seidauk to’o, maibé sei kontinua aumenta hodi mai tuir formasaun,” nia katak.

Antes ne’e, Diretór Ezekutivu Asosiasaun Defisiénsia Timor-Leste (ADTL) husu ME atu halo rekrutamentu ba manorin sira atu hanorin estudante ne’ebé ho kondisaun defisiénsia.

“Ha’u hanoin esensiál tebes Governu liuhusi Konsellu Ministru  aprova ona  ensinu rekorrente  sekundária nian iha Fulan-Fevereiru tinan ida-ne’e. Tanba ne’e, Ministériu Edukasaun mós presiza halo polítika ida atu prepara rekursu umanu tanba estudante ho kondisaun defisiénsia ne’e ho tipu oin-oin,” Diretór Ezekutivu dehan.

ADTL nia ezijénsia dezde uluk  mak tenke iha Lei  Ensinu Rekorrente Sekundáriu atu hatán ba ema ho defisiénsia  sira-ne’ebé para eskola no sira-ne’ebé ramata ona eskola primária sira.

Nune’e, asosiasaun rekomenda ba ministeriu  tenke halo rekrutamentu manorin sira-ne’ebé  iha abilidade atu akompaña ema ho defisiénsia matan ho tilun.

“Tanba ne’e, ami fó paraser balun  atu halo rekrutamentu manorin balun, liuliu ensinu  rekorrente nivel sekundária,  no presiza mós espesialista  sira  ba defisiénsia matan nian,  letra brille ho jestual,” nia sujere.

Ho nune’e, sira bele akompaña estudante sira atu estuda ho di’ak, liuliu atu fasilita manorin sira halo tradusaun ba matéria.

ADTL nia membru ema ho defisiénsia hamutuk 100-resin  asesu ona klase rekorrente nível sekundária no foin ramata iha nível 5, ekivalente ho ensinu báziku.

Jornalista     : Osória Marques

Editora          : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!