Austrália kontinua fó prioridade ba programa saúde matan iha Timor-Leste

DILI, 29 Jullu (TATOLI)—Governu Austrália liuhusi Klinikál Profesór, Nitin Verma, akompaña husi Ministra Saúde, Elia Amaral, hala’o enkontru ho Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, hodi diskute kona-ba dezenvolvimentu no kontinua fó prioridade ba programa servisu saúde matan iha Timor-Leste.
Profisionál Saúde husi Austrália, Nitin Verma nu’udar médiku espesialista matan, iha tinan 24 liubá ne’e sira hahú halo programa ida-ne’ebé ohin loron ema hotu koñese hanesan programa saúde matan Timor-Leste.
“Iha tempu ne’ebá ami hahú ho voluntáriu balun de’it. Maibé agora daudaun, programa ne’e sai ona servisu matan prinsipál iha Timor-Leste. Ami to’o ona iha etapa ida-ne’ebé halo operasaun no tratamentu matan barak liu bele halo ona iha Timor-Leste,” médiku espsialista ne’e relata ba jornalista sira iha Palásiu Governu, ohin.
Médiku ne’e dehan, sira hotu kontente tebes ho rezultadu ida-ne’e maibé servisu barak sei presiza halo tan, tanba sira tenke enfrenta moras foun sira-ne’ebé komplikadu liu nomós problema sira hanesan diabetes no problema sira-ne’ebé mosu ba ema sira-ne’ebé ho idade boot.
Tanba ne’e, nia hateten, agora sira kontinua tama ona ba etapa foun ida hodi prioriza ba dezenvolvimentu servisu saúde matan iha Timor-Leste.
“Fiar katak iha futuru besik mós sei implementa tan iha Baukau no Maubisse-Ainaru. Ami servisu hamutuk ho ekipa hotu-hotu atu fó atendimentu saúde matan ba komunidade iha munisípiu no ospitál referénsia sira,” nia dehan.
Tanba ne’e, nia dehan, mak sira hala’o sorumutu ho Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, hodi aprezenta planu hamutuk ba etapa tuir mai ba dezenvolvimentu servisu saúde matan iha Timor-Leste.
“Maske ami mai husi Austrália, ami lori mós kooperasaun no apoiu husi Austrália, Nova Zelândia, Índia, Nepal, Estadu Unidu Amérika, Singapura no nasaun ASEAN sira seluk. Signifika katak la’ós ami de’it mak ajuda, maibé rede internasionál tomak mak hamutuk fó apoiu ba Timor-Leste,” nia informa.
Iha oportunidade ne’e, nia mós aprezenta dadus kona-ba moras matan ne’ebé importante tebes ba mundu tomak no ema balun sofre moras mentál tanba diabetes.
Tinan 15 liubá,nia relata, ema hamutuk 7,7% iha Timor-Leste sofre moras mentál no problema vizuál, entaun iha tinan lima liubá, hafoin programa ida-ne’e la’o hela, taxa númeru moras mentál minimiza husi 7,7% ba 2,8%. Ida-ne’e hatudu katak progresu boot ida ona, maibé sira la hakarak para iha ne’e ka sira hakarak kontinua hamenus tan númeru ne’e.
“Tanba ne’e, ami hein katak liuhusi parséria metin ho Governu Timor-Leste no Ministériu Saúde, ita bele kontinua hametin servisu saúde matan no fó oportunidade ba povu Timor-Leste atu asesu ba tratamentu matan ne’ebé di’ak-liu,” nia dehan.
Jornalista : Alexandra da Costa
Editór : Cancio Ximenes

