Top

TL-Kabu Verde sei prepara akordu kooperasaun estratéjiku iha área oioin

Ministru Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK), Bendito Freitas.Foto TATOLI/Antonio Daciparu

DILI, 18 Agostu 2026 (TATOLI)—Timor-Leste no Cabo Verde sei hahú iha tinan ne’e nia rohan halo preparasaun ba akordu kooperasaun estratéjiku bilaterál ho prioridade ba área formasaun, edukasaun, justisa, reforma administrativa, defeza no kultura.

Kompromisu ne’e hato’o husi Ministru Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun Timor-Leste, Bendito Freitas, ho nia omólogu kabu-verdianu, Manuel Augusto Lima Amante da Rosa, durante enkontru bilaterál iha Dili, iha marjen Reuniaun Ordinária ba da-31 Konsellu Ministru Komunidade País Lian Portugés (CPLP).

Ministru Bendito Freitas hateten, enkontru ne’e serve atu identifika área kooperasaun iha futuru ne’ebé hatán ba nesesidade Timor-Leste nian. Área sira-ne’e inklui edukasaun, ospitalidade, turizmu, defeza no formasaun.

“Ami aproveita momentu importante ida-ne’e hodi hala’o Reuniaun Ordinária ba da-31 Konsellu Ministru CPLP nian iha Timor-Leste, ho prezensa ministru sira husi ita-nia país maun-alin sira, hodi konsolida liután ita-nia parseria no ita-nia relasaun estratéjiku, atu nune’e bele lori benefísiu ba ita-nia país,” Ministro Bendito hateten iha edifisiu MNEK Dili, tersa ne’e.

Iha parte seluk, Ministru Negósiu Estranjeiru Cabo Verde, Manuel Amante da Rosa, konsidera katak enkontru ne’e permite análize ba posibilidade konkreta sira hodi aprofunda relasaun entre nasaun rua.

Nia hatutan katak parte rua identifika ona formasaun, edukasaun, justisa, militár no kultura hanesan área prioritária sira.

“Ami iha konversa di’ak ida no rona posibilidade hotu-hotu hodi aprofunda ami-nia relasaun sira. Deside ona ho ha’u-nia omólogu timoroan katak agora ami sei tau iha surat-tahan buat hotu ne’ebé ami ko’alia iha ne’e iha área hirak ne’e,” nia dehan.

Ministru Manuel Amante da Rosa revela mós katak Cabo Verde iha intensaun atu avansa iha preparasaun akordu estratéjiku kooperasaun entre nasaun rua molok tinan ne’e ramata.

“Ami mós sei tenke hahú prepara akordu kooperasaun estratéjiku ida entre Timor-Leste no Cabo Verde. Ida-ne’e sei halo mesmu molok tinan ne’e remata, hodi define área sira ne’ebé kooperasaun bele akontese, tanba ne’e área ida ne’ebé diversu,” nia esplika.

Konvite vizita ofisiál

Responsável kabu-verdianu ne’e fó sai mós katak hafoin nia regresu ba Cabo Verde, nia sei konvida formalmente nia omólogu timoroan hodi halo vizita ofisiál ba nasaun ne’e. Vizita ne’e previstu ba segundu semestre tinan ne’e ka ba tinan 2027.

“Ha’u lori konvite espesiál ba ha’u-nia omólogu vizita ofisialmente Cabo Verde. Ha’u hein katak ida-ne’e bele halo iha segundu semestre tinan ida-ne’e ka tinan oin,” nia deklara.

Nia transmite mós mensajen husi Primeiru-Ministru kabu-verdianu, Francisco Carvalho, ba povu timoroan. Nia subliña katak nasaun rua hanesan parseiru no belun sira no katak Cabo Verde iha intensaun atu aprofunda kooperasaun bilaterál no projeta iha ida-idak nia rejiaun.

“Ami hanesan parseiru, ami hanesan belun, no ami sei halo buat hotu atu asegura katak ami-nia kooperasaun ne’e ezselente, úniku no bele mós habelar ba rejiaun sira ne’ebé ami hala’o operasaun,” nia dehan.

Jornalista : Hortêncio Sanchez

Editór        : Cancio Ximenes

Publisidade

Leave a Reply

Latest Post

error: Content is protected !!