Timoroan 12 finaliza formasaun kulinária iha Nanning-Xina

NANNING, 18 Setembru 2026 (TATOLI)—Timoroan na’in-12 husi Institute of Business (IOB) na’in-sia no Timor Plaza na’in-tolu finaliza formasaun profisionál kona-ba kulinária xineza nian durante semana ida iha Institutu Vokasionál ba Ekonomia no Komérsiu Guangxi, Nanning, Xina.
Ministru Komérsiu no Indústria, Nino Pereira, hateten, nia prezensa iha Nanning la’ós de’it atu reprezenta Timor-Leste iha eventu boot CAEXPO nian, maibé mós atu fó apresiasaun direta ba esforsu timoroan sira-ne’ebé hakarak hasa’e sira-nia koñesimentu iha área kulinária.
“Vizita ne’ebé ita halo ida ne’e mak atu partisipa enseramentu atividade formasaun timoroan hamutuk na’in-12 ne’ebé mai husi Institute of Business (IOB), ne’ebé sira mós iha kooperasaun ida ho Institutu Vokasionál ba Ekonomia no Komérsiu, fó oportunidade ba timoroan hirak ne’e atu hasa’e koñesimentu kona-ba oinsá prepara hahan ho sabor xineza nian,” Ministru Nino Pereira dehan ba TATOLI hafoin hala’o enseramentu ba formasaun ne’e iha Nanning, Kuarta (17/09) ne’e.
Nia hatutan, liuhusi kooperasaun ida-ne’e hatudu ona katak timoroan sira iha kapasidade atu aprende no adota padraun internasionál iha preparasaun hahan nian.
“Liuhusi kooperasaun ida-ne’e ita demonstra sira-nia kapasidade no koñesimentu timoroan nian oinsá mak prepara hahan ne’ebé mak ijéniku no sabor, saudavel ho ekipamentu ne’ebé mak apropriadu tuir estandarte Xina nian,” nia dehan.
Governante ne’e subliña katak formasaun vokasionál hanesan ne’e importante tebes ba preparasaun rekursu umanu Timor-Leste nian, liuliu bainhira nasaun hakarak promove setór turizmu ho kualidade.
“Ita la hatene aban-bainrua vizitante barak mai husi rai-li’ur bainhira ita promove ita-nia turizmu ho di’ak ema sei mai ita-nia rai. Ho nune’e mak IOB hola inisiativa di’ak, tanba ba futuru ita presiza ema ne’ebé tein di’ak,” nia afirma.
Tuir Ministru, atividade hanesan ne’e iha koneksaun direta ho estratéjia dezenvolvimentu ekonomia nasionál liuliu atu reforsa mikro pekeña no mídia empreza (MPME) sira no kria kampu traballu ba foinsa’e sira.
“Vizita ne’ebé ita halo iha duni koneksaun ba atividade ne’ebé hodi apoiu dezenvolvimentu ba ita-nia ekonomia, liuliu oinsá reforsa atividade mikro pekeña empreza no reforsa mós ba ita-nia rekursu umanu no kooperasaun institusionál. Relasaun polítikamente entre Governu ho Governu entre Timor-Leste ho Guangxi,” nia dehan.
Iha fatin hanesan, Vise-Reitora Asuntu Kooperasaun Internasionál IOB, Isabel Ximenes, esplika katak formandu na’in-12 ne’e kompostu husi feto na’in-10 no mane na’in-rua. Sira aprende oinsá prepara hahan xineza oin neen ne’ebé bele halo kombinasaun ho ai-han lokál timoroan nian.
“Kooperasaun ba iha programa ida-ne’e halo entre Guangxi Economic and Trade Vocational Institute iha nasaun Xina, Nanning ho IOB no Timor Plaza, kooperasaun trilaterál, programa ne’e oinsá atu halo hahan xinez mistura ho timorense nian. Tinan kotuk ita halo ona programa ne’e, ita-nia profesór balu mai tuir ona treinamentu,” Isabel dehan.
“Tinan ida-ne’e sira na’in-12 mai halo tan formasaun husi IOB na’in-sia, Timor Plaza na’in-tolu, sira ne’e feto 10 no mane rua. Sira mai aprende halo hahan oin neen ho nia objetivu mak kuandu fila-fali ba sira sai fali formadór hodi fó fali formasaun ba ita-nia dosente sira no ita-nia estudante sira iha Timor,” nia dehan.
Nia hatutan, IOB sei loke turma espesiál ida iha Dili hodi hanorin fali koñesimentu ne’ebé sira hetan iha Nanning.
“Ita sei kria turma ida espesiál ba iha hahan timoroan,” nia dehan.
Aleinde kulinária, Institutu Vokasionál ba Ekonomia no Komérsiu mós iha fakuldade oin lima ne’ebé foka ba kriatividade hanesan iha fábrica roupa, transforma materiál báziku sira ba sasán ne’ebé iha valór no folin iha merkadu. Ne’e hanesan oportunidade boot mós ba Timor-Leste atu aprende oinsá transforma produtu lokál ba produtu ho valór ekonomia aas.
“Ita hakarak prepara timoroan sira atu iha abilidade vokasionál ne’ebé bele kompete iha merkadu traballu. Dadaun ne’e IOB hahú uluk kooperasaun iha área turizmu no tinan oin sei tama ba iha área seluk hanesan moda no dezenvolvimentu produtu lokál ne’ebé fó vantajen ba iha ekonomia Timor nian liuhosi edukasaun,” Isabel subliña.
Kooperasaun entre IOB, Timor Plaza no Institutu Vokasionál ba Ekonomia no Komérsiu Nanning-Xina hahú iha tinan 2024 no sei kontinua iha tinan oin mai ho programa foun iha área turizmu, ospitalidade no empreendedorizmu.
Formasaun ne’e hanesan kontinuasaun husi kooperasaun trilaterál ne’ebé hahú iha tinan 2024 entre IOB, Timor Plaza no Guangxi Economic and Trade Vocational Institute. Iha tinan kotuk, profesór balun husi IOB mai ona tuir treinamentu dahuluk iha institutu ne’e rasik.
Jornalista : Hortêncio Sanchez
Editór : Cancio Ximenes

