iklan

NASIONÁL, EKONOMIA, DILI, HEADLINE, POLÍTIKA

Proposta OJE 2026: Kontinua prioriza programa protesaun sosiál

Proposta OJE 2026: Kontinua  prioriza  programa protesaun sosiál

Vise Primeiru-Ministru, Ministru Asuntu Sosiál no Ministru Dezenvolvimentu Rurál no Abitasaun Komunitáriu, Mariano Assanami Sabino. Imajen TATOLI/Francisco Sony

DILI, 17 Outubru 2025 (TATOLI)-Vise-Primeiru Ministru, Ministru Koordenadór Asuntu Sosiál no Ministru Dezenvolvimentu Rurál no Abitasaun Komunitáriu, Mariano Assanami Sabino, hateten iha proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2026 kontinua prioriza   programa protesaun sosiál hodi mellora moris sidadaun.

Tuir Ministru Koordenadór Asuntu Sosiál (MKAS) iha ba reforma  karis sosiál no dezenvolvimentu  rurál no abitasaun komunitária, inisiativa  ida  ne’e demonstra kompromisu  boot ba nasaun, liuhusi justisa sosiál, unidade nasionál  no dezenvolvimentu sustentável.

“Reforma karis sosiál ne’e reprezenta  transformasaun estruturál  no polítika iha área sosiál, ho objetivu  prinsipál  atu mellora vida ita-nia sidadaun sira nian. Atu promove igualidade , fortalese solidariedade no mós enfrenta kestaun  sira ne’e   krítika iha ita-nia nasaun, minimiza pobreza, desigualdade  no dezempregu”, Assanami hato’o iha intervensaun durante Semináriu panorama orsamentál 2026 ne’ebé organiza husi Parlamentu Nasionál liuhusi Komisaun C ba Finansa Públika iha edifísiu Ministéiru Finansa, Aitarak-Laran ba loron daruak, sesta ne’e.

Nia hateten ho objetivu klaru  estabelese  sistema sosiál ida, mais justu ba ema hotu. Garante protesaun sosiál ba grupu  vulnerável sira, hodi  aumenta no promove partisipasaun komunidade  nian iha dezenvolvimentu sosiál.

Reforma ida ne’e, inklui  mudansa ba polítika asisténsia sosiál , reforma  ba sistema seguransa sosiál no mellora  ba serbisu  saúde no edukasaun.

“Ita fo enfáze  ba oportunidade  atu reforsa igualidade ba jéneru, juventude atu asegura  katak, la iha ema ida atu esklui  no hela ba kotuk”, Nia dehan.

Hodi salienta, fó importánsia ba reforma ida ne’e la’ós deit ba polítika maibé tenke fó totál komitmentu. Hodi nune’e  bele fortalese  justisa sosiál, promove unidade nasionál no hametin konfiansa  sidadaun  nian no nasaun.

Nia dehan, exemplu boot ida implementa ba programa promosaun  ba diálogu eskolár ho tema ‘diálogu da pás  liuhusi  formasaun karáter’ ne’ebé karateriza  husi kontribuisaun  boot ba pensamentu  firme ba mudansa  komportamentu  liu husi konstrusaun pás, konstrusaun Estadu, Nasaun no karatér.

“Husi pilár  haat ida ne’e, ita bele kuda no haburas sentidu neon-na’in  ba ita-nia  koezisténsia. Moris ho pás no dame”, Mariano Assanami Sabino hateten.

Liu husi diálogu  sosiál kria  motivadu boot  ba estudante  minimiza konflitu iha eskola sira no komunidade .

Fortifika kombate má-nutrisaun

Mariano Sabino, hateten aliende kontinua  atu  fortifika polítika  nasionál ba  kombate   má-nutrisaun , Unidade  Misaun Kombate  Má-Nutrisaun  (UNMICS) estabelese  ona, Polítika  Nasionál Kombate Stunting(PANKOS).

Durante ne’e liuhusi  PANKOS, konsege  forma ona grupu  traballu  liña ministeriál  hodi implementa planu asaun nasionál multisetoriál  ba kombate stunting  no kria ona sistema informátika online hodi halo tracking ba progresu hosi implementasaun programa atividade ne’ebé sai nu’udar prioridade husi liña ministeriál hodi kombate.

Programa  prioridade

Mariano Assanami Sabino, hateten  planu atividade MKAS 2026  iha programa  funsionamentu no dezenvolvimentu instituisionál ho sub-programa ida no atividade haat.

No programa  reforma  polítika  públika  iha  setór sosiál ho sub-programa  reforma  polítika  públika  iha karis sosiál ho atividade enkontru regulár  grupu  traballu  tékniku interministeriál iha área sosiál.

Organiza enkontru regular iha nível polítika membru Governu ba área sosiál, diálogu  ho estudante, manorin na’in, pesoál saúde no juventude sira.

Akompaña  no avalia serbisu  setór sosiál iha munisípiu, semináriu ba asuntu transizaun fakuldade medisina  iha UNTL no moritoriza ba asuntu  implementasaun ordem  médiku.

“Ba abordajen  olístika  ida ne’e, atu garante reforma ba karis sosiál sei konkretiza  mellora  ba kapasidade instituisionál, efikásia  ba polítika no promove interasaun  sosiál sustentável iha komunidade  sira ihá territóriu“,Nia hateten.

Nia realsa , pontu rua  ba Ministériu  Dezenvolvimentu Rurál no Abitasaun Komunitária promove xave  mak  harii  abitasaun  komunidade  ne’ebé di’ak, seguru, konfortávdl no matak.

No revitaliza  komunidade  liu hametin infraestrutura no serbisu  báziku ba komunidade sira ne’ebé reziliente.

“Objetivu jerál ministériu nian mak atu hamenus ki’ak, tanba família  barak seidauk bele hetan nesesidade báziku, oportunidade ekonómiku mós menus”,katak.

Dalan ida ne’ebé forte atu halo mudansa ne’e mak kria ekonomia lokál neʼebé auto-sufisiente.

“Se komunidade hetan no gasta lokalmente, osan mós sirkula iha ekonomia lokál, kria empreza foun, hadia asesu ba serbisu no halakon pobreza iha aldeia”,Nia tenik.

No  sentru dezenvolvimentu aldeia atu promove  interasaun sosiál no koezaun komunidade.

“Hosi sentru {ne’e}, ita kria espasu seguru no inkluzivu atu halo reuniaun, partilla koñesimentu  no planu projetu koletivu. Povu hotu ho nia diferensa halibur hamutuk hodi fahe hanoin. Objetivu tuir mai mak influénsia  komportamentu  pozetivu  no aumenta asesu edukasaun”,Nia reforsa.

Ho ida ne’e hakarak influénsia  povu nia hanoin  no komportamentu atu asegura  sustentabilidade, responsabilidade no esperansa. Tanba ne’e  edukasaun mak sai savi hodi aumenta asesu no apoiu  programa literásia.

Vise-Primieru dehan, objetivu  tuir mai mak halakon má-nutrisaun , ijéne no inseguransa  ai-hán. Ida ne’e  urjente

“Ita responde ho promove produsaun ai-hán lokál, edukasaun nutrisaun hodi muda mentalidade. Alem disso, ami mós hadia ijéne  komunidade liu husi projetu saneamentu públiku hanesan sintina públiku. Esforsu sira ne’e signifika família saudável, labarik forte, no sistema alimentár ne’ebé reziliénte”,Nia afirma.

Enkuantu proposta OJE 2026 despeza tuir setór kapitál sosiál no dezenvolvimentu umanu.

Iha parte ne’e setór saúde orsamentu ne’ebé aloka millaun $138,3, ida-ne’e atu halo melloramentu kuidadu primária ospitalár, edifísiu foun pediátriku no ICCU Ospitál Nasionál Guidu Valadares (HNGV, sigla portugés), no reforsa kuidadu preventiva.

Ba setór edukasaun nian, proposta despeza hamutuk millaun $181,7, ne’ebé hanesan atividade importante sira hanesan edukasaun Pre-eskolár no Báziku, Merenda Eskolár, reabilitasaun no espansaun saladeaula no reforma kurríkulu, rekrutamentu no formasaun ba profesór sira, haforsa edukasaun sekundáriu no superiór.

Despeza ba Fundu Dezenvolvimentu Kapitál Umanu (FDCH, sigla portugés), proposta despeza millaun $20,6 ida-ne’e ba atividade sira hanesan, aliña bolsa estudu ho propriedade nasionál no merkadu traballu, moderniza jestaun fundu sistema dijitál sira hodi garante transparénsia no efisiénsia.

Proposta despeza ba protesaun sosiál no inkluzaun nian hamutuk millaun $355 aumenta tan millaun $54 ida ne’e ba atividade sira hanesan, programa Bolsa da Mãe, subsídiu kondisionál programa saúde nustrisaun ba inan isin rua, inan fó susu no labarik to’o tinan tolu, apoiu ba ema ho defisiénsia, labarik, kongregasaun relijiozu no sosiedade sivíl, transferénsia ba veteranu sira hamutuk millaun $188, transferénsia husi seguransa sosiál millaun $267.

Proposta despeza ba setór kultura  no patrimóniu  hamutuk millaun $6,3 ba atividade sira hanesan, kontinua prezerva no promove patrimóniu kulturál hanesan, muzeu sítiu rezisténsia no sleuk ta.

Proposta despeza ba setór juventude  no desportu  hamutuk millaun $11,6 ba atividade sira hanesan, kontinua kapasita joven no aumenta partisipasaun iha área lideransa no desportu espesialmente área rurál.

Proposta despeza tuir setór infraestrutura no konektividade mak na estrada no ponte hamutuk millaun $223, ida ne’e foku ba finaliza estrada nasionál kilómetru (km) 250, estrada munisipál 156km, estrada urbana 143km, estrada rurál 640km no 7 unidade ponte no seluk tan.

Proposta despeza ba bee no saneamentu hamutuk millaun $25,8 ida-ne’e ba espansaun ligasaun bee-moos ba uma-kain no mellora kualidade serbisu no seluk tan.

Ba setór eletrisidade hamutuk millaun $138,5 ida-ne’e ba monitorizasaun rede enerjia no enerjia renovavel, programa eletrifikasaun rurál liuhusi programa “Timor Naroman” sei liga ba aldeia sira hamutuk 186.

Dezenvolvimentu rurák hamutuk millaun $24,1 ida-ne’e foku ba aselera reviztalizasaun komunidade no infraestrutura rurál, no seluk tan.

Lembra  Governu liuhusi Ministra Finansa, Santina Cardoso, iha loron 01 fulan Outubru ne’e submete ona proposta lei OJE 2026 ho montante billaun $2,291 ba PN.

Notísiarelevantehttps://tatoli.tl/2025/10/16/mf-aprezenta-vizaun-jeral-oje-2026-iha-seminariu-nasional-orsamental/

Jornalista: Nelson de Sousa

Editór: Evaristo Soares Martins

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!