DILI, 13 outubru 2020 (TATOLI)—Fórum Organizasaun Naun Governamentál (FONGTIL) rekomenda ba Governu atu hasa’e produsaun agrikultura iha planu rekoperasaun ekonómika.
FONGTIL hato’o rekomendasaun ne’e hafoin hamutuk ho Organizasaun Naun Governamentál (ONG), La’o Hamutuk organiza diskusaun públiku ho tópiku ‘planu rekupersaun ekonómika Timor-Leste’ iha salaun FONGTIL, Caicoli.
Tuir Diretór Ezekutivu FONGTIL, Daniel Santos do Carmo, sosiedade sivíl hakarak ajuda Governu dinamiza produsaun agrikultura.
“Ami-nia rekomendasaun oinsá planu rekuperasaun ekonómika bele dudu hasa’e produsaun agrikultura no hamenus subsídiu ne’ebé ninia finalidade orienta populasaun depedente de’it ba Estadu no la promove sidadaun nia kreatividade no partisipasaun hasa’e produsaun agrikultura iha rai-laran. Rekomendasaun ida maka planu rekooperasaun ne’e tenke haree prioridade urjente asegura katak iha sustentabilidade,” tenik Diretór FONGTIL, tersa ne’e.
Notísia Relevante: Komisaun planu rekuperasaun ekonómika rekomenda medida 71 hosi sub-setór ualu
Rekomendasaun ne’e nu’udár rezultadu diskusaun públiku ne’ebé FONGTIL rasik organiza no hanesan mós pozisaun sosiedade sivíl nian liga ho planu rekoperasaun ekonómika.
FONGTIL hanesan organizasaun sumbriña ba organizasaun naun govermentál lokál, nasionál no internasionál hotu ne’ebé hala’o hela observasaun no análiza ba produsaun rai-laran.
Iha fatin hanesan, peskizadora La’o Hamutuk, Marta da Silva, felisita ekipa rekuperasaun ekonómika tanba konsege prodús ona rekomendasaun ba Governu.
Maibé nia nota katak presiza tetu sira ne’ebé merese duni atu implementa iha tinan tolu nia-laran.
“Haree kurtu prazu no médiu prazu ne’e realístiku duni ka lae, tanba ita haree sira-nia relatóriu rekoñese ita-nia nasaun sei la atinje moris di’ak povu liuhosi projetu boot, maibé presiza investimentu liuhosi saúde, edukasaun, turizmu, no protesaun sosiál maka bele atinje sustentábilidade ekonomia ne’ebé maka di’ak liu,” nia fó hanoin.
Tanba ne’e, rekomendasaun hosi sosiedade sivíl maka rekuperasaun ekonómika tenke ajuda Governu bele iha planu ne’ebé realístiku liu bazeia ba nesesidade povu nian.
“Povu agora falta bee-moos, edukasaun ladún di’ak, saúde la to’o ba povu, no seluk tan. Entaun, tenke haree programa detallu no mós agrikultura atubele hasa’e ita-nia produsaun rai-laran ne’ebé bele sustenta ema-nia moris,” nia subliña.
Jornalista: Cipriano Colo
Editora: Julia Chatarina