iklan

NASIONÁL, EKONOMIA, HEADLINE, POLÍTIKA

Komisaun A sei rekomenda ba plenária ko’a osan rihun $200 hosi PR

Komisaun A sei rekomenda ba plenária ko’a osan rihun $200 hosi PR

Prezidente Komisaun A (Justisa no Konstitusionál), Joaquim dos Santos ‘Boraluli’. Imajen Tatoli/Egas Cristóvão.

DILI, 26 novembru 2020 (TATOLI)—Komisaun A (Justisa no Konstitusionál) sei rekomenda paréser ba plenária hodi ko’a montante orsamentu rihun $200 atu sosa karreta rua tanba Prezidénsia Repúblika la presiza ona iha Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2021.

Rekomendasaun komisaun A nian aprezenta ba Komisaun C (Finansa Públika) hafoin aprezenta ba plenária Parlamentu Nasionál iha debate jeneralidade iha loron 30 novembru 2020.

Razaun Komisaun A rekomenda elimina tanba durante audiénsia públika, Prezidénsia Repúblika mak husu ko’a hosi kategoria kapitál minór ne’ebé destinada atu kompra veíkulu o valór $200,000.00 iha 2021.

“Prezidénsia Repúblika husu atu ko’a tiha rihun $200 hosi kapitál minór tanba orsamentu 2020 nian ne’e rezolve tiha ona karreta rua, ne’ebé osan atu sosa karreta ne’e sira la presiza ba 2021 no Komisaun A konkorda,” Prezidente Komisaun A, Deputadu Joaquim dos Santos, informa ba Ajénsia TATOLI, iha resintu Parlamentu Nasionál, kuarta ne’e.

Deputadu Joaquim dos Santos mós fó-sai katak, Prezidénsia Repúblika husu transfere $70,000.00 hosi kapitál minór ba bens servisu hodi rekruta funsionáriu kontradu na’in-rua atu halo serivu iha Palásiu Nobre, Lahane.

Entretantu, Prezidénsia Repúblika propoin orsamentu millaun $8,661,486 ba tinan fiskál 2021. Montante orsamentu ne’e koloka ba saláriu no vensimentu rihun $967,472, bens (sasán) no servisu rihun $6,815,250, kapitál minór rihun $408,756, kapitál dezenvolvimentu rihun $220,000, transferénsia públika rihun $250,008.

Bazea ba livru 2 (Planu Asaun Anuál) desskreve medida prinsipál setoriál ba tinan fiskál 2021 hamutuk lima (5) mak hanesan kontribui hodi  reforsa identidade nasionál, liuhosi apoiu promosaun língua Tétum no Portugeza, no afirmasaun valór rezistésia no valorizasaun patrimóniu nasionál. Medida refere sei gasta orsamentu rihun $584,306 ne’ebé prevee iha bens servisu no kapitál minór.

Daruak, promove no defende Estadu Direitu Demokrátiku, liuhosi koezaun no  prestíjiu defeza no seguransa, no halo promosaun direitu umanu. Medida ida-ne’e ho montante orsamentu millaun $1,218,326 ne’ebé koloka iha bens servisu no kapitál dezenvolvimentu.

Datoluk, reforsa relasaun internasionál no diplomátika, liuhosi vizita ba nasaun sira no organizasaun multilateral sira. Medida ida-ne’e sei gasta orsamentu rihun $920,168 ne’ebé kolokadu iha bens servisu.

Dahaat, promove dezenvolvimentu sustentável, dezignadamente liuhosi diálogu ho Prezidente Repúblika (Dada-lia ho Lu Olo), halo promosaun no apoiu polítiku ba dezenvolvimentu ekonómiku sustentável, no apoiu prezervasaun ambientál no rekursu naturál. Medida refere gasta rihun $373,001 ne’ebé deskreve iha bens servisu.

Dalima, reforsa boa governasaun no jestaun institusionál Prezidénsia Repúblika nian. Medida prinsipál setoriál ida-ne’e gasta millaun $5,565,685 ne’ebé prevé hotu iha saláriu vensimentu, bens servisu, kapitál minór, kapitál dezenvolvimentu no transferénsia públika.

Jornalista: Evaristo Soares Martins

Editór: Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!