DILI, 25 outubru 2021 (TATOLI)—Parlamentu Nasionál (PN) liuhosi plenária baixa ona proposta-lei númeru 34/V (Terceira)-Komisaun Funsaun Públika ba Komisaun A ne’ebé trata asuntu Justisa mo Konstituisionál no Justisa hodi halo apresiasaun.
“Ohin, meza baixa proposta-lei Komisaun Funsaun Públika ba Komisaun A. Nune’e, konvida Prezidente Komisaun A atu bele mai simu proposta lei ne’e atu halo apresiasan,” Prezidente Parlamentu Nasionál, Deputadu Aniceto Longuinhos Guterres Lopes, anunsiu liuhosi plenária iha Parlamentu Nasionál, segunda ne’e.
Nune’e, Komisaun A sei halo apresiasaun no sei halo relatóriu no paresér durante prazu loron 60.
Enkuantu, subtánsia detallu hosi proposta-lei KFP ne’e seidauk bele fó sai tanba seidauk halo ajendamentu iha nivél Komisaun nian.
Antes ne’e, Governu liuhosi reuniaun Konsellu Ministru (KM), aprova ho alterasaun Projetu Lei ne’ebé aprezenta hosi Ministru Prezidénsia Konsellu Ministru, Fidelis Manuel Leite Magalhães, kona-ba Komisaun Funsaun Públika (KFP) hodi bele define polítika públika ba funsionamentu Públika.
“Iniativa ne’e ho objetivu atu troka lei atuál ba Komisaun Funsaun Públika, hafoin redasaun finál proposta lei ne’e sei haruka ba Parlamentu Nasionál,” Ministru Fidelis relata hafoin reuniaun ezekutivu, iha Palásiu Governu, kuarta (28 jullu 2021).
Proposta-lei ne’e atu garante liután funsionamentu funsaun públika, asegura no garante kompeténsia ezekutivu sira-nia tuir konstituisaun.
“Governu fiar katak lei ne’e sei ajuda atu tau sasán iha fatin ho hakbiit liútan ita-nia funsionalizmu públiku ho ministériu sira, atubele iha polítika rekursu umanu ne’ebé di’ak liu,” nia afirma.
Nune’e mós garante no asegura di’ak liután independénsia KFP no sei bele halo intervensaun di’ak liután hodi halo arbitrajen, ne’ebé asaun sira refleta ba rekrutamentu tuir méritu no promosaun sira.
Lei ida-ne’e sei pretende reforsa garantia independénsia atuasaun KFP no ninia Komisáriu sira, nune’e mós tuir kedas reforma ba ámbitu intervensaun, liuliu atu rezolve problema sira-ne’ebé identifika ona, ne’ebé hanesan difikuldade ba efisiénsia funsionamentu Funsaun Públika.
Nune’e ho esperiénsia ne’ebé iha ona, KFP iha papél apoiu define polítika públika ba funsionamentu públiku no fó kbiit atribuisaun ba ministériu sira no kompeténsia sira hosi órgaun rekursu umanu.
“Kona-ba detallu sira, sei to’o iha Parlamentu mak bele halo faze konsultasaun no debate hafoin bele publika,” nia akresenta.
Jornalista : Nelson de Sousa
Editór : Cancio Ximenes