iklan

JUSTISA, DILI, HEADLINE

MAE: atribui naran Max Stahl ba avenida presiza pedidu hosi autoridade lokál

MAE: atribui naran Max Stahl ba avenida presiza pedidu hosi autoridade lokál

Jornalista Max Stahl (hatais kalsa badak) ho nia kamera leno hela ba alvu. Imajen/Facebook: Kristy Sword Gusmão.

DILI, 22 Dezembru 2021 (TATOLI)— Ministru Administrasaun Estatál (MAE), Miguel Perreira de Carvolho, hateten, atu konsidera no atribui naran saudozu Max Stahl ba Avenida ruma iha Timor-Leste presiza iha proposta ka pedidu mai hosi autoridade lokál.

“Ita iha dalan legál atu akomoda pedidu sira hanesan ne’e, tanba tuir dekretu-lei aprova toponímia atu tau naran iha forma avenida, rua, traveza no Beco proposta ne’e tenke mai hosi aldeia suku sira mai to’o iha Konsellu Konsultivu Munisipál, hafoin submete ba Ministériu Administrasaun Estatál (MAE) halo aprova ho forma diploma ministerial ou  ha’u mós lori ba iha Konsellu Ministru  atu aprova atravez  hosi rezolusaun Governu,” Ministru Miguel, hateten, ba Agência TATOLI, iha Ótel Timor,  tersa  ne’e.

Notísia relevante: Espoza Max Stahl husu Governu transforma CAMSTL sai institutu públiku

Tanba ne’e, Governu liuhosi Ministériu Administrasaun Estatál laiha kompetensia direta atu foti desizaun aseita ou lae kona-ba atribui naran saudozu Max Stahl ba avenida.

Ministru Administrasaun Estatál, Miguel Pereira de Carvalho. Imajen TATOLI/Francisco Sony

“Ha’u labele dehan ha’u aseita ka la’e tanba proposta ne’e tenke mai hosi suku no aldeia sira ne’ebé mak hanoin tau naran ne’e, buat hotu posivél,maibé  tenke liuhosi dalan legál,” nia akresenta.

Jornalista Christopher Wenner orijen Inglaterra ho koñesidu Max Stahl ne’ebé filma masakre Santa Cruz 12 Novembru 1991.

Nune’e, Organizasaun jornalista sira no sosiedade sivíl husu atu Governu atribui naran saudozu Max Stahl ba avenida ida atu nia espíritu no kontribuisaun ba luta Timor-Leste nian nafatin iha povu nia fuan.

Max Stahl simu kondekorasaun Ordem da Liberdade hosi Estadu Timor-Leste hanesan aktu valorizasaun ne’ebé aas tanba kontribuisaun ba luta ida-ne’e liuhosi filma akontesimentu masakre Santa Cruz parte ida halo mudansa ba atitude hodi fanu komunidade internasionál oinsá atu apoia independénsia nasaun nian ne’ebé okupa ilegalmente hosi Indonézia.

Cristopher Wenner hahú koñesidu bainhira inísia nia ligasaun ho Timor-Leste iha 30 agostu 1991 hanesan turista no tama iha territóriu atu halo filmajen dokumentáriu ba televizaun independente ingleza nian.

Notísia relevante: Saudozu Max Stahl nia obra sai memória eterna ba timor-oan sira

Jornalita : Natalino Costa

Editór      : Florencio Miranda Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!