iklan

EKONOMIA, HEADLINE

Produtór bee-hemu admite hasoru difikuldade substitui embalajen plástiku

Produtór bee-hemu admite hasoru difikuldade substitui embalajen plástiku

Prosesu produsaun bee GOTA, iha Fatuhada, kinta (12/08). Imajen TATOLI/António Gonçalves

DILI, 02 fevereiru 2022 (TATOLI)–Jerente Jerál bee-hemu GOTA, Mário Martins da Silva, admite katak parte produtór hasoru difikuldade substitui embalajen plástiku bee-hemu ho matéria seluk, maski ema hotu iha lei nia okos halo tuir polítika Governu, maibé investimentu presiza iha retornu.

“Liga ho polítika zero plástiku, ami iha ona estudu tanba ami-nia Prezidente halo vizita iha rai-li’ur atu haree fatin balun katak iha matéria ruma bele substitui matéria plástiku ba embelajen bee-hemu, maibé sasán ne’e nia kustu boot liu fali plástiku. Ezemplu agora pasta ne’ebé kuaze iha supermerkadu hotu, nia halo ho buat ruma simples, entaun pasta ne’e ita uza bee kona a’at ona, ho ida-ne’e agora ita buka fábrika ne’ebé prodús matéria atu ajusta ba polítika Governu, maibé ami-nia Prezidente sei tetu bele ka la’e atu utiliza sasán ne’e tanba karun,” Jerente Jerál bee-hemu GOTA, hateten ba Agência TATOLI, iha ninia knaar fatin, Fatuhada, kuarta ne’e.

Bazeia ba dekretu-lei, 37/2020 mensiona katak produtu hotu menus hosi mililitru 600 tenke hapara produsaun inklui bee-kopu.

“Governu iha polítika hapara produsaun produtu plástiku, maibé tenke antisipa uluk prodús nesesidade báziku sira hanesan masin, masako no prodús buat ruma ne’ebé la uza plástiku, nune’e bele aplika polítika zero plastiku ho di’ak. Tanba produtu hirak ne’e uza hotu plástiku, ne’ebé bainhira hapara hotu sei hamosu krize ekonomia nasionál, tanba agora ita dependénsia ba sasán importasaun,” nia akresenta.

Notísia relevante: SEA Apresia Supermerkadu Hitu iha Dili Promove Polítika Zero Plástiku

Jerente empreza dehan, dezafiu boot ne’ebé sei hasoru hafoin implementa polítika zero plástiku tanba matéria prima hotu importadu, ne’ebé matéria sira iha hotu ona armazen mak Governu haruka hapara.

“Ha’u fiar ema hotu laiha kapasidade atu hola bee-hemu mililitru 600 ho folin $0,25, tanba ne’e bainhira ita hahú hapara bee-kopu, timor-oan barak ne’ebé serbisu iha fábrika sei lakon serbisu tanba produsaun bee kopu laiha ona, tanba durante ne’e ita prodús bee-kopu barak liu kompara ho sira seluk,” nia dehan.

Traballadór lakon empregu

Iha sorin seluk, ema ne’ebé fa’an bee GOTA iha kioske ka loja sira, indireitamente serbisu ba GOTA, entaun bainhira produsaun kopu laiha ona entaun rendimentu ba inkampa sira ne’e laiha.

“Governu iha polítika hakarak halakon dezempregu iha ita-nia rai, maibé ita mak kria fali dezempregu, tanba ne’e empreza GOTA halo esforsu tomak investe hodi fó serbisu ba timor-oan, maibé polítika zero plástiku sei fó risku tanba halakon bee-kopu sira halo traballadór lakon empregu,” nia haklaken.

Ho kondisaun hirak ne’e, tuir Jerente empreza ne’e, difisíl oituan atu implementa polítika zero plástiku iha tempu badak, tanba bainhira sosa matéria prima ho folin karun, automátikamente tenke fa’an bee-hemu ho folin karun mós.

“Daudaun ita haree saida mak bele troka, bee kopu baratu ida $0,10 maibé ita buka substituisaun bele to’o $ 0,50 ka $1,  tanba ninia kustu ne’e boot,” nia realsa.

Nune’e, Mário Martins husu Governu bainhira atu implementa polítika ne’e ho seriedade tenke hapara produtu embalajen plástiku hotu hosi rai-li’ur mak foin haree iha rai-laran, tanba produtu embalajen plástiku importadu barak tebes no rai-laran hela ho lixu.

Antes ne’e, ekipa hosi empreza GOTA aprezenta ona matéria embalajen bee-hemu ba TradeInvest no Sekretaria Estadu Ambiente (SEA), maibé tanba haree ba kustu boot entaun seidauk bele implementa iha tempu badak.

Empreza GOTA rasik iha produtu oin haat, hanesan bee galon, kopu, botir mililitru 600 no mililitru 1.500.

“Kada produtu ninia produsaun ne’e diferente, se bee kopu loron-ida kada oras ami tenke prodús kaixa 300, entaun loron-ida oras ualu ne’e ita tenke prodús kaixa 2.400 kada loron. Enkuantu, ba bee galon ne’e depende ba distribuisaun ka depende ba venda, bainhira galon mamuk mak halo produsaun, ne’ebé kada loron ne’e bee galon prodús 1.500,” Jerente ne’e esplika.

Bee hemu mililitru 600 kada oras empreza GOTA prodús garafa 12.000, ne’ebé kada loron bainhira sura oras ualu, prodús kaixa 3.000, no mililitru 1.500 kada loron iha kada oras prodús garafa 10.000, maibé produsaun hatun oituan, kada loron kaixa 2.800.

Kuantidade bee sura ba fulan-ida kuantidade produsaun tenke hanesan kuantidade distribuisaun, ne’ebé kada fulan-ida GOTA hakarak venda ba kopu ne’e tenke to’o kaixa 100.000, ne’ebé empreza GOTA iha ona alvu katak fulan-ida tenke venda kaixa 10.000 ba bee-kopu, kaixa 30.000 ba mililitru 600, kaixa 25.000 ba mililitru 1.500.

“Entaun galon ne’e tenke venda ba galon 50.000, ne’e kada fulan sura loos ona, maibé depende ba situasaun, tanba ne’e mak produsaun depende ba distribuisaun, tanba haree mós ba stock bainhira over bele fó fali impaktu ba produsaun. Impaktu ida hosi produsaun bee-hemu ne’e mak haree filafali matéria prima, tanba kestaun ne’e ita depende hotu ba importasaun hosi nasaun Xina no Indonézia,” nia dehan.

Jornalista : Arminda Fonseca

Editora      : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!