DILI, 24 maiu 2022 (TATOLI) – Organizasaun Nasaun Unida no Governu Timor-Leste lansa relatóriu hodi fó atensaun ba diskriminasaun no asesu edukasaun ba ema lézbika, omoseksuál, biseksuál, transjéneru, interseksu no queer (LGBTQ) iha Timor-Leste.
Relatóriu ne’e lansa hosi Koordenadór Rezidente ONU nian iha Timor-Leste, Roy Trivedy hamutuk ho Governu Timor Leste liuhosi Ministériu Edukasaun, Juventude no Desportu no Ministériu Ensinu Superiór, Siénsia no Kultura.
“Ha’u laran haksolok katak ohin loron Nasaun Unida iha Timor-Leste liuhosi unidade asesór direitu umanu, lansa relatóriu ida-ne’ebé fó atensaun ba diskriminasaun no asesu ba edukasaun ba ema LGBTQ iha Timor-Leste. Ha’u hato’o obrigadu ba estudante, profesór sira no ofisiál públiku hotu-hotu ne’ebé kontribui ba peskiza ne’e no fó sira-nia sasin pesoál. Obrigadu ba peskizadór sira- ne’ebé halo serbisu hodi prepara relatóriu ne’e,” Roy iha nia diskursu ne’ebé hato’o iha Otél Timor, tersa ne’e.
Nia haktuir, relatóriu ne’e hatudu padraun konsistente kona ba bullying (intimidasaun) no violénsia kontra estudante LGBTQ iha fatin edukasionál sira iha Timor-Leste.
Relatóriu ne’e hatudu oinsá iha obstákulu ba labarik no joven sira-nia direitu fundamentál ba edukasaun ho kualidade di’ak.
Importánsia hosi relatóriu ne’e identifika medida prátika balun ne’ebé bele adota hodi fó atensaun ba kestaun ne’e no muda padraun sira-ne’e, hodi foka ba polítika formasaun fahe informasaun ho hasa’e konsiénsia.
Nia husu Ministériu Edukasaun, Juventude no Desportu no Ministériu Ensinu Superior Siénsia no Kultura uza kompeténsia hodi garante eskola ho universidade iha Timor nu’udar fatin ne’ebé inklui joven hotu-hotu no respeita direitu fundamentál sira ho seguru.
“Ami prontu atu ajuda governu relasiona ho tópiku ne’e. Ajenda ba dezenvolvimentu sustentável 2030 hatuur ai-riin sira hanesan fó atensaun ba dezigualdade no la abandona ema ida, tanba garante direitu iguál ba ema hotu-hotu. Nasaun unida sei kontinua apoia ita no halo advokasia hodi respeita no proteje ita-nia direitu sira no dignidade,” nia tenik.
Nia dehan, ema LGBTQ iha direitu ba respeitu ba dignidade no la haree ba sira-nia orientasaun seksuál ka identidade jéneru iha sirkunstánsia hotu-hotu.
Tanba ema LGBTQ tokon ba tokon iha mundu tomak inklui Timor-Leste hetan diskriminasaun, estigmatizasaun, asédiu no abuzu psikolójiku ka fíziku tanba sira-nia identidade tanba sira hadomi ema partikulár.
La fásil atu integra LGBTQ iha kurríkulu nasionál
Ministru Edukasaun Juventude no Desportu (MEJD), Armindo Maia konsidera sidadaun Timoroan hotu iha direitu hanesan atu asesu ba edukasaun iha Timor-Leste. Maibé vontade polítika atu integra grupu LGBTQ iha kurríkulu nasionál la fasil.
“Ita-nia konstituisaun rasik hateten sidadaun hotu iha direitu atu asesu ba edukasaun ne’ebé laiha diskriminasaun entre feto ka mane. Nune’e mós iha polítika edukasaun hateten hanesan ne’e laiha diskriminasaun ba ema ida,” nia katak.
Governante ne’e akresenta, maske Timor-Leste adota sistema sira hanesan ne’e hodi hatuur dignidade ema hotu nian hanesan maibé kona-ba asuntu LGBTQ nian presiza iha diskusaun ida tasak didi’ak molok atu deside hatama iha kurríkulu nasionál.
Nia esplika, loloos ne’e edukasaun inkluziva ne’e maka iha dalan atu hatama kestaun LGBTQ nian maibé daudaun ne’e edukasaun inkluziva ne’e fó liu prioridade ba ema ho defisiente sira.
“Bainhira atu integra grupu ne’e iha kurríkulu edukasaun nian mós ita tenke haree hosi sosiedade timor ne’e mai to’o eskola no ambiente hotu. Maske iha vontade polítika maibé tenke haree mós kontestu kulturál, sosiál no relijiaun,” nia hateten.
Jornalista : Tomé Amado
Editór : Evaristo Soares Martins