iklan

NASIONÁL, HEADLINE, KAPITÁL

PR husu públiku kontribui dadus loloos iha ámbitu sensu populasaun 2022

PR husu públiku kontribui dadus loloos iha ámbitu sensu populasaun 2022

Prezidente Repúblika, José Ramos Horta no Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak, akompaña hosi membru Governu no parseiru internasionál sira halo lansamentu sensu populasaun no uma-kain 2022, iha CCD, segunda (15/08). Imajen Tatoli/António Daciparu

DILI, 15 agostu 2022 (TATOLI)—Prezidente Repúblika (PR), José Ramos Horta no Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak, akompaña mós hosi membru Governu no parseiru internasionál sira, segunda ne’e, ofisialmente halo lansamentu ba sensu populasaun no uma-kain tinan 2022.

Prezidente Repúblika, José Ramos Horta. Imajen Tatoli/António Daciparu

Iha biban ne’e, Prezidente Repúblika konsidera sensu populasaun ne’e importante tebes no kuaze nasaun sira iha mundu halo tanba hanesan báziku importante ba Governu, parseiru internasionál, akadémiku, jornalista, no estudante sira atu hatene loloos retratu umanu, sosiál, polítiku, inklui hanesan baze ba Governu hodi planefika didi’ak hodi fó resposta ba dezafiu ne’ebé nasaun infrenta.

“Ha’u halo apelu ba xefe aldeia, xefe suku, prezidente munisípiu atu kontribui halo mobilizasaun, sensibilizasaun atu hotu-hotu partisipa, ita hatene iha ita-nia sosiedade no família balun iha tendénsia atu hateten menus. Ha’u husu ba ita hotu atu kontribui fó dadus no resposta loloos ba ajente sira halo pergunta, tanba simples loos no di’ak, nune’e fulan hira nia-laran bainhira rezultadu sai, ita sei haree estatístika tinan hira nia laran loos duni no korresponde ba realidade sosiál no ekonómiku Timor nian ka lae, nune’e Governu no parseiru internasionál sira serbisu hamutuk hodi bele hadi’aa di’ak liután dezenvolvimentu rai ida-ne’e,” Xefe Estadu hateten iha ámbitu lansamentu sensu populasaun no uma-kain 2022, iha Sentru Konvensaun Dili (CCD, sigla portugés).

Notísia relevante: 4 setembru, DGE -MF hahú sensus populasaun no uma kain tinan 2022

PR konsidera dadus hosi programa ne’e importante atu fornese ba parseiru sira iha ámbitu adezaun ba Asosiasaun Nasaun Sudeste Aziátiku (ASEAN, sigla inglés), ne’ebé presiza dadus sientífiku no loloos, tanba estatístika labele manipula ka bosok no tenki kredível.

Realiza durante fulan-ida

Ministru Finansa, Rui Augusto Gomes. Imajen Tatoli/Francisco Sony

Iha biban hanesan, Ministru Finansa, Rui Augusto Gomes, informa, hahú hosi loron 04 setembru to’o 05 outubru, sei realiza sensu populasaun no uma-kain 2022 iha teritóriu laran tomak.

“Ida-ne’e mak sensu populasaun nasionál ba dahaat iha istória Timor-Leste nu’udar nasaun independente, hafoin ita realiza ona sensu populasaun no uma-kain iha tinan 2004, 2010 no 2015. Sensu populasaun ka uluk ita koñese ho naran resenseamentu hanesan atividade kada tinan-lima, ne’ebé ita halo ho objetivu atu rekolla informasaun atu hatene loloos estrutura populasaun to’o iha nível aldeia no suku. Ezemplu, maioria populasaun joven ka ema idade, feto hira no mane hira, kosok-oan no labarik hira, ema ferik no katuas sira, ema ho defisiénsia fízika inklui ema ho defisiénsia mentál hira, no populasaun hirak ne’e hela iha sidade ka iha área rurál,” Ministru tenik.

Governante ne’e dehan, informasaun sira importante atu permite Governu trasa polítika públika ne’ebé orienta ba estrutura populasaun ne’e rasik. Ezemplu, kuandu populasaun iha postu administrativu ida ne’ebé kosok-oan no labarik mak barak liu, maka polítika públika tenke orienta ba harii krexe ka pre-eskolár, kuandu iha postu administrativu ida ema ferik no katuas mak barak liu, maka presiza harii fasilidade atu kuidadu populasaun ho idade avansadu.

Sensu populasaun no uma-kain ne’e tuir loloos Governu realiza iha tinan 2020, maibé la-konsege tamba iha momentu ne’ebá Estadu funsiona de’it ho rejime duodesimál to’o kuaze iha tinan nia rohan.

Lansamentu sensu populasaun no uma-kain 2022, iha CCD, segunda (15/08). Imajen Tatoli/Francisco Sony

Nune’e, iha tinan 2021, pandemia COVID-19 obriga Governu impoin restrisaun oioin hanesan Estadu Emerjénsia, Serka Sanitária no Konfinamentu Obrigatóriu hodi kontrola di’ak liután moras, ne’ebé limita sirkulasaun ema no sasán sira hodi halo Governu labele realiza atividade nasionál ne’e.

Maski nune’e, servisu preparativu durante tinan-rua ikus ne’e mak hanesan prepara ona mapa suku 452 ba enumerasaun, finaliza questionáriu ho konsultasaun ho users no liña ministériu relevante, realiza pilotu sensu no uza rezultadu ne’e hodi halo planu ba sensu 2022,  estabelese edifísiu sensu iha munisípiu sira hodi apoiu atividade sensu, rekruta treinadór hamutuk ema 200 kompostu hosi Diresaun Jerál Estatístika 100 no restu 100 hosi liña ministériu no ajénsia Nasaun Unida.

Aleinde ne’e, dezenvolve materiál publisidade, servisu hamutuk ho mídia nasionál hanesan RTTL E.P no Agência Tatoli I.P. halo vídiu gravasaun mensajen hosi entidade relevante kona-ba importánsia hosi sidadaun sira nia partisipasaun iha sensu 2022, introdús dijitalizasaun iha sensu 2022 liuhosi uza instrumentu CAPI/Android ba enumeradór sira hodi uza kolekta dadus.

Prevee millaun $3,1 ba implementasaun programa

Iha Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2022, Governu tau ona osan millaun $3,1 hodi implementa sensu 2022 no besik millaun ida mai hosi ita-nia parseiru dezenvolvimentu sira.

“Liuhosi biban ida-ne’e, hakarak agradese ba apoiu finanseiru hosi Ajénsia Nasaun Unida hodi apoiu atividade nasionál ne’e, United Nations Population Fund (UNFPA) kontribui $777.300, United Nations International Children’s Emergency Fund (UNICEF) $56.000, United Nations Development Programme (UNDP) $25.000, UN Women $24.000 no World Food Programme (WFP) $20.000,” nia salienta.

Atu apoiu atividade sensu bele la’o ho susesu, Diresaun Jerál Estatístika rekruta ona staff sensu hamutuk ema 3.424, ne’ebé hosi númeru ne’e timor-oan 3.000 mak sei koloka diretamente ba iha suku sira no ema hirak ne’e sei hala’o knaar hanesan supervizór no enumeradór sensu.

“Liuhosi implementasaun sensu 2022, ita konsege kria postu traballu ba ita-nia komunidade iha nível lokál. Maski natureza empregu ne’e temporáriu de’it, pelumenus osan balun bele sirkula iha komunidade sira-nia leet no ita-nia joven sira mós bele hetan esperiénsia foun ruma hosi sira-nia envolvimentu iha kolleta dadus no informasaun hosi uma-kain sira. Esperiénsia ne’e rasik bele ajuda sira iha sira-nia karreira profisionál no akadémika iha futuru,” Ministru deklara.

Reprezentante ONU iha Timor-Leste, Roy Trivedy. Imajen Tatoli/Francisco Sony

Iha biban hanesan, Reprezentante ONU iha Timor-Leste, Roy Trivedy, kongratula Governu Timor-Leste ne’ebé organiza eventu ida ne’e hodi marka prontidaun nasaun nian ba sensu dijitál dahuluk no lansamentu ne’e hanesan marka importante ida no ONU nian sente orgullu hodi sai hanesan parseiru prinsipál ida ba Governu Timor-Leste iha programa ne’e.

“Ha’u hakarak rekoñese Governu nia apoiu no kompromisu, liliu Diresaun Jerál Estatístika ne’ebé iha knaar atu implementa sensu ne’e. Nune’e mós ha’u rekoñese importante hosi enumeradór sira kona-ba produsaun dadus ne’ebé kualidade no konfiável. Ha’u hakarak apoiu hosi ONU ba sensu Timor-Leste nian ba dahuluk UNFP hanesan ajénsia responsável ONU nian ba dadus bele fornese asisténsia téknika no finanseiru durante prosesu sensu tomak,” nia reafirma.

Jornalista   : Antónia Gusmão

Editora        : Julia Chatarina

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!