iklan

HEADLINE, SAÚDE

FONGTIL preokupa  presu sasan iha merkadu nasionál

FONGTIL preokupa  presu sasan iha merkadu nasionál

Logotipu FONGTIL

DILI, 13 janeiru 2023 (TATOLI) Forum Organizasaun Naun Governamentál Timor-Leste (FONGTIL) preokupa ho presu nesesidade bázika iha merkadu nasionál.

“Iha semana ne’e nia-laran komunidade barak mak preokupa tebes folin nesesidade bázika iha merkadu nasionál sira. Tanba realidade hatudu katak iha lei Orsamentu Jerál Estadu 2023, Governu hasa’e taxa ba kualkér produtu importasaun ne’ebé tama Timor-Leste. Taxa Aduaneiru importasaun sa’e husi 2.5% ba 5%. Ne´e dehan katak kualkér sasan ne’ebé tama timor kona hotu taxa 5%”, Ofisiál Advokasia FONGTIL, Jorge  Madeira, hateten iha nia servisu fatin, Caicoli, ohin.

Nia preokupa taxa aduaneiru importasaun sa’e ba 5%, ministru finansa lahateten maibé hateten de’it taxa sa’e ba item haat de’it, maibé realidade iha OJE 2023 Governu aplika hasa’e taxa ba item ualu.

Aleinde produtu em-jerál ne’ebé importa mai Timor-Leste kona taxa 5%, Governu mós hasa’e taxa ba produtu ualu hanesan tuir mai ne’e, masin midar kona taxa 51/kg, bee minerál sei kona taxa $3/litru, Serveja sei kona taxa $2.7/litru.Tua Alkool liu porsentu 4,6 sei kona taxa $4.5/litru, tinto sel kona taxa $4,5/litru, tabaku sei kona taxa $100/kg, kareta sei kona taxa 10% to’o 30% husi folin, kilat tiru manu sei kona taxa 10% husi folin.

“Hau hanoin buat ne’ebé mak presiza husu mak Governu tenke atualiza nia instituisaun sira  ne’ebé mak tau matan ba ida ne’e, tenke halo servisu barak liu iha terenu hodi labele fó espasu ba ita nia vendedór sira bele aproveita situasaun ida ne’e hodi hasae sasan nia folin sem iha informasaun legál”, Diretór Ezekutivu FONGTIL, Valentim da Costa Pinto esplika.

Nia akresenta buat hotu tenke lao tuir duni saida mak Governu halo, maibé FONTIL hanoin katak implementasaun ba taxa ba sasan sira ne’e tuir estimasaun Governu, iha buat balun ne’ebé mak fó vantajen ba futuru, maibé tenke sukat mós kapasidade kompradór liuliu povu kiik sira. Ho nune’e  dezenvolvimentu ekonomia iha rai-laran hasae taxa no afeta ba kapsidade kompra sira liuliu ba povu sira ne’ebé mak kbiit laiha.

“Governu tenke kria kondisaun antes hasae taxa ba sasan sira ne’ebé mak ita konsidera hanesan nesesidade bázika, tanba ita nia rain seidauk movimentu intervensaun mercadoria, ita nia produsaun rai-laran seidauk sae, sei naton para halo balansu, maibé ita sei depende ba  produsaun husi rai-liur,  tanba ne’e mak hatudu katak taxa sae nia afeta ba ita la iha kapsidade atu kompras liuliu ba sasan sira ne’ebé ita konsidera bázika ida ne’e mak folin sae afeta tebes ba komunidade sira”, Diretór Ezekutivu FONTIL deklara.

Tanba ne’e, FONGTIL husu ba Governu atu haree sasan sira ne’e ho di´ak molok implementa polítika públika ne’ebé atu implementa iha TL para labele afeta liu ba sosiedade sira nia moris.

Jornalista: Felicidade Ximenes

Editór : Zezito Silva

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!