iklan

SOSIEDADE SIVĺL

Marco Sprizzi: Papa apela politiku TL ajuda populasaun hasoru mudansa klimátika

Marco Sprizzi: Papa apela politiku TL ajuda populasaun hasoru mudansa klimátika

Reprezentante Santa Sé iha Timor-Leste, Monseñor Marco Sprizzi. Imajen Tatoli/Francisco Sony

DILI, 16 maiu 2024 (TATOLI)–Reprezentante Vatikanu iha Timor-Leste, Núnsiu Apostóliku, Monseñor Marco Sprizzi, hateten amu Papa Francisco sei apela ba polítiku Timor-Leste atu ajuda populasaun hasoru mudansa klimátika iha nia vizita pastorál iha loron 9 to’o 11 setembru iha tinan ne’e.

Notísia Relevante: Marco Sprizzi: Konstrusaun altar santu iha Tasi-Tolu sei hela hanesan muzeu

Marco Sprizzi hateten, Papa Francisco iha apelu ba polítiku enjeral iha mundu tomak, maibé sei halo apelu ida-ne’e ba Timor-Leste, tanba amu Papa fó importansia mak esensia ema-nian iha kriasaun hotu-hotu nia klaran.

“Iha vizita Papa nian ne’e sei rekomenda mós ba polítiku enjeral, partikular polítiku tTimor-Leste atu ajuda populasaun hodi adapta aan ba mudansa klímatika no halo polítika ekolojika atu nune’e povu bele sofre menus posível no di’ak hasoru ba mudansa klimatika no problema ekolojiku,” Núnsiu Apostóliku, Monseñor Marco Sprizzi, hateten ba jornalista sira, iha serimónia inaugurasaun sede Koneferensia Episkopal, iha Bidau Mota Klaran.

Papa Francisco utiliza dala barak liafuan ekolojia integral, signifika atensaun la’ós ba de’it ekolojia entermu meiu ambiente no mudansa klimátika, maibé láafuan integrál signifika ema umana iha sentru atensaun, entaun ekolojia koloka ema mane ka feto iha sentru.

Preokupasaun prinsipál Papa Francisco nian ba ema umana, entaun nia rekomenda ba polítiku sira no responsável nasaun sira katak intervensaun nakait ho ekolojia mak ema umana sentru ba ida-ne’e no bein pesoa umana.

Atu konbate ba iha mudansa klimátika hanesan poluisaun, hahu ema hotu labele hafoer tasi ibun no tasi ne’ebé importante liu, tanba tasi nu’udar fonte ba moris, ba peska, turizmu no buat barak.

Iha mós insendiu ne’ebé produs poluisaun ne’ebé destroe anin hanesan fonte enerjia sustentável. Ida-ne’e bele aumenta akesimentu globál, maibé ema hotu hatene Timor-Leste kontribui maneira ida mínima, entaun kada ema iha responsabilidade atu bele la’o hamutuk iha fonte enerjia renovavel no sustentável.

Jornalista : Jesuína Xavier                   

Editó          : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!