iklan

SAÚDE

Banco de Sangue iha estoke raan ba pasiente sira

Banco de Sangue iha estoke raan ba pasiente sira

Ilustrasaun doasaun raan. Imajen hosi google

DILI, 14 juñu 2024 (TATOLI)–Xefe Departamentu Banco de Sangue iha Ospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV), Claudio Júlio Quintão, hateten, Banco de Sangue agora iha estoke raan ba pasiente sira-ne’ebé presiza.

“Dadaun ne’e ita iha 121 pakote kompostu hosi tipu ran A, B, AB no O iha Banku de Sangue iha Hospitál Nasionál Guido Valadares. Agora ne’e, ita bele dehan disponível loos,” Xefe Departamentu Banco de Sangue iha Hospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV), Claudio Júlio Quintão, hateten ba Agência Tatoli, nakait ho Loron Mundial Doasaun Ran ba tinan 20 ho tema “Agradese ba Doadores sira”, iha HNGV.

Husi totál tipu raan sira-ne’e iha aran tipu A iha pakote 34, B iha pakote 48, AB iha pakote 11 no O iha pakote 28 iha Banco de Sangue ne’ebé kolleta husi ema voluntáriu, familia pasiente noema husi instituisaun sira.

Tuir nia, iha fulan rua ikus ne’e estoke raan disponivel tebe-tebes, tanba i doadór voluntáriu, instituisaun Governu no privadu no individual halo doasaun raan barak.

Nia hateten, kada fulan Banku de Sangue halo kolleta raan entre pakote raan 300 no 500 hodi fornese ba pasiente sira.

Xefe departamentu ne’e esplika, tipu raan ne’ebé defísil loos atu hetan mak tipu raan AB, tanba ema hotu hatene katak tipu raan AB ne’e susar lahalimar atu hetan.

“Ita haree ba númeru la’ós iha Timor de’it, iha mundu númeru tipu raan kiik ne’e mak AB ne’e. Ne’ebé, ema hirak ne’ebé presiza uitoan no ema hirak ne’ebé atu fó mós uitoan. Dalabrak disponível ita hetan barak ne’e mak tipu raan O. Ripu raan O ne’e ita sempre hetan barak, A ho B ne’e mós hanesan,” nia hateten.

Tuir esperiénsia, tipu raan AB disponivel estoke raan sira ba leten, HNGV garante ona atu responde ba pasiente sira, estoke tipu raan AB menus hosi lima ne’e mak HNGV bele dehan defísil uitoan.

Nia hateten, Banco de Sangue halo jestaun ida di’ak atu familia pasiente nafatin fó apoiu hodi fó doasaun raan hanesan baibain, no hirak ne’ebé mai kontinua halo atendimentu para garantia estoke raan ne’e labele menus liu.

Banco de Sangue mós ajuda Ospital referénsia, tanba sira la rai raan maibé sira prepara familia mai halo doasaun raan iha Hospital Nasionál hodi bele fó apoiu ba pasiente. Karik sira laiha estoke aran hodi fó pasiente, sira halo pedidu mai iha Banco de Sangue.

Nia relata, banco de sangue nia atendimentu ba iha ospital no klinika sira hotu iha teritóriu nasionál.

“Klínika Fatumenta agora ne’e ativu loos. Ita fó apoiu bainhira presiza raan, liuliu ba kazu sira dengue, sira hatama pedidu ida mai. Uluk ne’e Stanfort no klinika Bairo Pite, maibé daudaun sira transfete pasiente mai iha ne’e,” nia hateten.

Banco de Sangue kovida ema hotu oferese raan salva ema-nia vida

Xefe Departamentu Banco de Sangue iha Hospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV), Claudio Júlio Quintão, husu ba ema hotu atu bele halo doasaun raan ba iha Banco de Sangue HNGV nian hodi bele salva ema-nia vida.

“Ba populasaun atu halo asaun karidade liuhosi doasaun raan ba ema sira-ne’ebé presiza ita-nia tulun. Ba sira-ne’ebé hanoin ona, maibé seidauk halo no balun sei tauk, ita Banco de Sangue halo atendimentu segunda to’o sábadu. Lalika tauk hakbesik aan hodi fahe ita-boot sira-nia raan turuk ida ba ema hirak ne’ebé ita lakoñese, maibé presiza ita-nia tulun liuhosi raan turuk hodi ajuda sira,” Claudio Júlio Quintão hateten ba Agência Tatoli, nakait ho loron Mundial Doasaun Ran ho Tema “Agradese ba doadores sira” iha HNGV.

Banco de Sangue hakarak agaradese ba ema voluntáriu sira-ne’ebé durante oferese raan, no la’ós voluntariu de’it maibé agradese ba familia pasiente ne’ebé mak mai ona oferese raan hodi apoiu ona pasiente sira-ne’ebé presiza raan.Nia

Nia fó importánsia ba atividade ida hasa’e  koñesimentu ba hirak ne’ebé seidauk hatene saida mak naran doasaun, tanba mosu mitos ka rumor katak iha efeitu negativu.

“Liuhosi loron ida ita atu hasa’e koñesimentu ema-nian hodi aumenta númeru voluntáriu ba doasaun raan no familia pasiente ne’ebé halo doasaun raan,” nia dehan.

Durante ne’e, HNGV servisu hamutuk ho Cruz Vermelha Timor-Leste (CVTL) halo mobilizasaun no sensibilizasaun hodi fó edukasaun ba grupu no instituisaun sira kona-ba doasaun raan.

“Banco de Sangue fó apoiu tékniku, ezemplu iha iha filiál munisipiu CVTL nian hateten iha grupu ka organizasaun organiza ona ba doasaun raan. Sira kontaktu mai CVTL nasionál, entaun sira kontatu ho Banco de Sangue atu prepara ekipamentus no téknikus ho tempu ne’ebé sira hakarak fó doasaun raan, ami tun ba ekipamentu no tékniku halo doasaun raan,” nia hateten.

Jornalista : Jesuína Xavier

Editór       : Cancio Ximenes

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!