iklan

HEADLINE, SAÚDE

MS-OMS prepara antesipa MPOX iha ámbitu vizita Papa Francisco

MS-OMS prepara antesipa MPOX iha ámbitu vizita Papa Francisco

Vise-Ministru ba Fortalesimentu Institusional Jose dos Reis Magno .Foto Tatoli/Antonio Daciparu

DILI, 04 setembru 2024 (TATOLI) – Ministériu Saúde (MS) hamutuk ho Organizasaun Mundiál Saúde (OMS) hala’o workshop, diskute planu no preparativu hodi antesipa surtu moras Monkey Pox (MPOX) no vizita Amu Papa nian mai Timor-Leste.

“Ita hotu iha Workshop importante ida ne’e, hodi hasa’e ita-nia preparasaun ba eventu importante rua emerjénsia Saúde Públika Globál ne’eb’e mosu, tanba surtu moras MPOX no mós sei iha vizita husi Amo Papa iha Timor – Leste,entaun dezafiu rua ne’e presiza tebes ita-nia atensaun, kolaborasaun, no preparasaun atu asegura resposta ida ne’ebé efektivu ho rezultadu ida ne’ebé susesu,” Vise-Ministru Fortalesimentu Instituisiionál Saúde, Jose Magno informa bainhira halo diskursu iha Suai Room,Timor Plaza ohin.

Nia dehan, husi loron 1 Janeiru  tinan 2022, to’o loron  31 Jullu 2024, totál kazu kumulativu ne’ebé hetan konfirmasaun laboratoriu nian mak hamutuk 102.997 ne’ebé mak inklui ona ho  ema 223 ne’ebé mak mate, relata ba OMS husi 121 nasaun.

“To’o fulan Jullu 2024, númeru kazu foun sira ne’ebé relata kada fulan aumenta ba 8.8%, kompara ho fulan kotuk. Maioria kazu sira ne’ebé relata iha fulan kotuk notifika husi Rejiaun Africa 54.9% no Rejiaun America 24.2%,” nia hateten.

Nia relata, implikasaun ba Timor-Leste, agora dadauk la iha kazu MPOX ne’ebé mak relata iha Timor-Leste to’o ohin loron. Maske nune’e, iha posibilidade ba kazu MPOX importa mai iha Timor probabilidade ba surtu ka outbreak akontese iha Timor-Leste labele exklui. Risku ba MPOX konsidera hanesan risku moderadu, tanba kapasidade ida ne’ebé limitadu atu halo diagnóstiku sedu ba kazu importadu sira, medida saúde públika sira, monitorizasaun no contract tracing.

“Moras MPOX ne’ebé mak sa’e makas, sai hanesan ameasa globál ida, ita-nia objetivu dahuluk ohin loron mak atu prepara ita-nia aan ho instrumentu no koñesimentu ne’ebé presiza hodi kombate emerjénsia saúde públika ida-ne’e”, nia subliña.

Nia informa, infesaun kontajioza naturál husi MPOX, importánsia krítiku husi planeamentu proativu, resposta lalais no koordenasaun efetiva entre parte parseria sira seluk.

“Husi workshop ida-ne’e, ita-nia objetivu mak atu hametin ita-nia sistema monitorizasaun, hasa’e ita-nia kapasidade diagnóstiku, hadia ita-nia protokolu ba jestaun kazu no reforsa ita-nia estratejia komunikasaun nian, hodi bele iha efetividade no hamenus impaktu MPOX nian iha pontu entrada no fasilidade kuidadu saúde sira. Iha tempu ida ne’ebé hanesan, ita mós iha kna’ar atu prepara ba vizita istórika husi Sua Santidade Amu Papa iha Timor-Leste. Okaziaun importante ida-ne’e presiza planu ida ne’ebé mak di’ak, koordenasaun ida ne’ebé mak óptimu no komitmentu atu asegura esperiénsia ida ne’ebé mak perfeitu ba ema hotu ne’ebé mak envolve aan iha eventu ida-ne’e”, nia informa.

“Ha’u husu ba ha’u-nia maluk sira atu partisipa makas iha workshop ne’e, fahe imi-nia matenek, no kontribui imi-nia matenek atu dezenvolve planu preparasaun ne’ebé forte ba MPOx no vizita Amu Papa nian. Ha’u hato’o ha’u-nia agradesimentu ba asisténsia téknika husi WHO Timor-Leste hamutuk ho Ministériu Saúde hodi suporta workshop importante ida-ne’e, no ha’u hein rezultadu husi ita-nia kolaborasaun no kompromisu atu hasa’e ita nia planu preparasaun no resposta ba eventu MPOX no mós vizita husi Amu Papa nian”, nia haktuir.

Iha fatin hanesan, Reprezenatnte Organizasaun Mundiál Saúde iha Timor-Leste, Arvind Mathur, dehan workshop ida-ne’e importante tebes, tanba Timor-Leste sei iha preparasaun ba Amu Papa nia vizita iha semana oin no iha movimentu ema rihun balun no risku potensiál ba moras infesiozu sira, inklui MPOX sei sai aas.

“Maske Timor-Leste seidauk relata kazu MPOX ruma, maibé ita tenke tau matan nafatin ba moras infesiozu sira”, Arvind Mathur informa.

Nia husu ba ema hotu atu uza oportunidade ne’e hodi fahe koñesimentu, hametin kapasidade no proteje komunidade sira iha Timor-Leste.

“Ita-nia preparasaun presiza sai forte, resposta tenke sai metin, harii iha progresu ne’ebé ita halo ona iha vijilánsia moras nian enkuantu rezolve lakuna ruma iha ita-nia kapasidade preparasaun no resposta nian. Workshop ida-ne’e mós fornese plataforma ida atu haburas kolaborasaun iha setór oioin. Importante, ami sei foka ba hametin ami-nia sistema vijilánsia, aprendizajen, asegura maneira sira atu deteta no responde ba kazu MPOX ho lalais no efetivu”, nia konklui.

Jornalista : Felicidade Ximenes

Editór : Zezito Silva

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!