DILI, 06 dezembru (TATOLI) – Ministériu Saúde servisu hamutuk ho Menzies no World Mosquito Programm (WMP) lori ona susuk ho tipu Aegypti 943 no Aedes Albopictus ualu ba Austrália hodi hala’o introdusaun bakteria how Wolbachia ba susuk ne’e depois lori mai husik iha komunidade nia leet atu bele redús númeru kazu dengue zika, chikungunya and yellow fever iha Timor-Leste.
“Ita atividade Wolbachia iha Timor-Leste no tinan hira liu ba, ita halo ona survey ida ne’ebé husi ekipa unidade malaria no mós ekipa etimolojia ho Menzies Timor-Leste, ita halo survey ida hodi lasu ba susuk sira no kaer susuk 943, susuk ho tipu Aedes Aegypti no mós ho susuk Aedes Albopictus ualu”, Diretór Nasionál Prevensaun no Kontrolu Moras iha Ministériu Saúde, Florindo Gonzaga, dehan iha JL World Cristo Rei, ohin.
Nia dehan, susuk 943 ne’e haruka ba Austrália, sira halo fali introdusaun bakteria How Wolbachia, depois susuk hirak ne’e halo reprodusaun iha ne’eba no nia tolun 6000-resin, depois susuk hirak mak ita sei lori mai husik fali iha komunidade nia leet, atu nune’e bele redús mós númeru kazu dengue no zika, chikungunya and yellow fever.
“Susuk Aedes Aegypti ho Aedes Albopictus ualu ne’ebé mak ita halo atividade How Wolbachia ne’ebé mak iha, tanba iha fulan-Abril 2022, Ministériu Saúde servisu hamutuk ho Menzies no World Mosquito Programm (WMP) halo ona workshop kona-ba Wolbachia iha Dili. Iha fulan -Agostu no Setembru 2022, Ministériu Saúde servisu hamutuk ho Menzies no World Mosquito Program (WMP) hodi halo entomolojikál Baseline survey iha Dili,´nia afirma.
Iha fatin hanesan, Reprezentante husi MENZIES, Nelson Martins, informa iha fulan-Agostu no Setembru 2022, MS serbisu hamutuk ho Menzies no World Mosquito Program (WMP) halao entomolojikal Baseline survey iha Dili. monta no lasu susuk hamutuk 96 iha sidade Dili, aprosimadamente 20km2, vektor spesie ne’ebé kolekta iha baze Aedes Aegypti (943) no Aedes Albopictus ualu.
“Tuir planu, sei husik susuk ne’ebé iha ona wolbachia iha área rezidénsia komunidade sira nian aprosimadamente 20 km2 iha sidade Dili durante fulan lima nia laran, ita sei hahú ko’alia ho komunidade sira hodi fahe informasaun kona-ba oinsá ita servisu no hatán sira-nia pergunta ka preokupasaun molok fó sai moras Wolbachia. Bainhira hetan apoiu komunitáriu ne’ebé forte ba ami-nia servisu no sei hahú husik susuk ho Wolbachia iha 2025”, Nelson Martins konklui.
Jornalista : Felicidade Ximenes
Editór : Zezito Silva




