DILI, 17 Janeiru 2023 (TATOLI) – Primeiru-Ministru, Xanana Gusmão, hetan kondekorasaun, iha 15 Janeiru 2025, ho Founder’s Award of the 2025, rekoñesimentu internasionál ida “ba ninia kontribuisaun sira ba independénsia Timor-Leste nian, rekonstrusaun nasionál no kooperasaun internasionál”.
Tuir PR Newswire, serimónia entrega prémiu ne’e marka ona ba iha 11 Abríl 2025, iha Seul, Koreia Súl. Xefe Governu ne’e sei simu prémiu monetáriu rihun $200, medalla ida no plaka ida.
Iha konferénsia imprensa ne’ebé anunsia manán-na’in sira ba prémiu ne’e, Yeon Ah Moon, hodi fundadora prémiu nia naran, destaka katak “Prémiu Dame Sunhak nian la hatene kolen buka pilár sira respeitu ba direitu umanu, promove rekonsiliasaun no prezervasaun ba ambiente. Ohin, ita selebra ema sira ne’ebé dedika sira-nia moris hodi rezolve dezafiu globál no ne’ebé sei kontinua atu fó naroman ba valór universál dame nian ne’ebé umanidade luta ba”, refere nota husi Governu ne’ebé Tatoli asesu, ohin.
Tuir Prezidente Komité Prémiu nian, José Manuel Durão Barroso, Prémiu Dame Sunhak 2025 selebra líder vizionáriu sira ne’ebé transforma ona ideia sira dame nian sai solusaun konkreta no sustentavel, ho aten-barani hasoru dezafiu globál sira no lidera mudansa transformadora.
Dokumentu ne’e dehan katak Xanana Gusmão nu’udar “líder ida ne’ebé simboliza independénsia no demokrasia Timor-Leste nian”. Gusmão sai nu’udar prezidente dahuluk nasaun nian iha 2002 no depois sai nu’udar primeiru-ministru, ne’ebé hatudu lideransa vizionáriu hodi harii hikas nasaun, hamoris fali ekonomia no promove koezaun sosiál”.
Komité mós rekoñese katak Xanana Gusmão nia papél nu’udar fundadór g7+, Plataforma Globál ida ba Nasaun sira ne’ebé Afeta husi Konflitu”, hodi destaka katak iha nnia lideransa, g7+ sai hanesan modelu ida atu rezolve rekuperasaun pós-konflitu no dezenvolvimentu sustentável, hetan rekoñesimentu globál ba ninia impaktu iha konstrusaun pás no kooperasaun.
Sunhak hanesan fundasaun ida ne’ebé kria husi Hak Ja Han Moon no Sun Myung Moon, dedikadu ba dame globál no direitu umanu. Iha 2015, lansa Prémiu Pás Sunhak hodi rekoñese kontribuisaun exesionál iha área sira-ne’e, hodi foka ba pilár direitu umanu, rekonsiliasaun no sustentabilidade ambientál.
Prémiu ne’e fó kada tinan rua husi komité internasionál ida durante serimónia ida iha Koreia Súl, hodi destaka inisiativa ne’ebé oferese solusaun konkreta ba dezafiu globál sira. Prémiu Fundadór ne’e fó omenajen, ho maneira espesiál, ba figura ne’ebé nia realizasaun sira reflete ideia sira ne’e.
Aleinde Xanana Gusmão, Komité Prémiu Pás Sunhak anunsia mós premiadu sira seluk mak Patrick Awuah Jr husi Gana, Hugh Evans husi Austrália no Wanjira Mathai husi Kénia. Sira idaidak sei simu prémiu monetáriu rihun $200, medalla ida no plaka ida.
TATOLI