DILI, 05 Agostu 2025 (TATOLI)—Ekipa husi empreza Kunyao Construction husi nasaaun Xina, Tersa ne’e, hasoru malu ho Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, hodi ko’alia kona-ba sira nia pozisaun ne’ebé hakarak investe iha Timor-Leste hodi tulun nasaun ne’e nia dezenvolvimentu.
“Onra boot ida ohin bele hasoru Prezidente Ramos-Horta, ha’u hakarak espresa ha’u-nia admirasaun kle’an ba Prezidente nia dedikasaun moris tomak ba dame no rekonsiliasaun, no ba Prezidente nia kontribuisaun notável sira hodi hametin Timor-Leste nia parseria ho Xina. Prezidente nia lideransa sai instrumentál hodi kria estável ida no nasaun ne’ebé haree ba oin, ami ko’alia mós kona-ba oinsa ami bele halo investimentu iha ne’e,” Reprezentante Empreza Kunyao, Ziheng Luo, informa ba jornalista sira hafoin remata reuniaun ho Xefe Estadu, iha Palásiu Prezidensiál, Bairru Pité.
Iha sorumutuk ne’e, empreza ne’e aprezenta mós ba Xefe Estadu kona-ba projetu ne’ebé mak empreza ne’e hala’o hela iha Timor-Leste iha área oioin.
“Ami-nia projetu sira ne’ebé la’o hela iha Timor-Leste, ami orgullu atu serbisu no hela iha Timor-Leste, iha kooperasaun ho COVEC no Norinco Internasionál Corporation Ltd. Ami estabelese ona empreza BOA iha Timor-Leste no daudaun iha ona projetu ativu iha Aileu no Baukau, iha fulan-tolu nia laran, ita kria ona empregu liu 200 ba traballadór timoroan sira. Projetu sira-ne’e la’ós de’it avansa ona infraestrutura maibé mós kria ona serbisu sira ne’ebé signifikativu no oportunidade,” nia akresenta.
Notísia relevante : Governu tenke investe iha planta industriál
Tanba ne’e, iha futuru, empreza ne’e hakarak esplora oportunidade sira seluk ba kooperasaun entre Timor-Leste no Xina, ho objetivu hamutuk atu hamosu empregu, hasa’e rendimentu nasionál no hasa’e Produtu Internu brutu (PIB) nasaun nian no daudaun empreza ne’e foka hela ba setór xave haat mak hanesan :
- Parke Industriál
Empreza hakarak atu partisipa iha dezenvolvimentu parke industriál atu fornese infraestrutura ba future espasu fábrika, armazenamentu, no fasilidade lojístika sira. Iha Outubru, Timor-Leste sei hamutuk ho Asosiasaun Nasaun Sudeste Aziátiku (ASEAN), ne’ebé empreza ne’e fiar katak sei atrai fábrika no empreza sira mai Timor-Leste, kria aumentu demanda ba indústria espasu.
- Turizmu no Divertimentu
Timor-Leste nia beleza naturál ne’e estraordinária, tanba ne’e empreza ne’e haree potensiál maka’as iha dezenvolvimentu nia indústria turizmu. Empreza ne’e mós espesializa iha Capsule House-modulár ida, arkitetura implementasaun lalais ne’ebé bele uza ba akomodasaun.
Otél kapsula sira oferese asesivel, efisiente, no solusaun eskalavel ba habelar infraestrutura turizmu-ajuda atu atria vizitante internasionál sira enkuantu hadi’a kapasidade ospitalidade nasaun nian.
- Minarai no Rekursu Naturál
Timor-Leste riku ho rikusoin petróleu no minerál, nune’e empreza hakarak tebes atu esplora parseria ho empreza estatál timoroan sira hodi dezenvolve setór hirak ne’e ho responsabilidade, ne’ebé ho objetivu la’ós de’it atu utiliza rekursu sira ho efisiente, maibé mós atu asegura katak valór-hanesan rendimentu, impostu, no benefísiu ba tempu naruk-hela iha Timor-Leste nia laran no suporta povu.
- Infraestrutura no Konetividade
Empreza mós sei kontinua serbisu sentrál iha konstrusaun estrada sira no hadi’a nasionál konetividade liu-iu hadi’a asesu ba no husi área rurál. Ida-ne’e sei ajuda hamenus tempu viajen ba kapitál, hadi’a konveniénsia ba rezidente lokál sira, fasilita fa’an produtu agríkola sira, no ikusmai hasa’e padraun moris ba ema sira iha área rurál sira.
Infraestrutura ne’ebé di’ak liu maka xave atu loke kreximentu ekonómiku no sosiál dezenvolvimentu, nune’e empreza komprometidu atu apoia Timor-Leste iha área vitál ida ne’e.
“Ami fiar katak ami bele harii projetu sira ne’ebé la’ós de’it hamosu valór maibé mós aliña ho aspirasaun povu Timor nian. Ami hein atu serbisu hamutuk hodi harii futuru prósperu no inkluzivu,” ,” Reprezentante Empreza Kunyao, Ziheng Luo, tenik.
Jornalista : Hortencio Sanchez
Editora : Julia Chatarina





