DILI, 25 Setembru 2025 (TATOLI)—Komisaun Nasionál Edukasaun Katólika Timor-Leste (CONECTIL-sigla portugeza), Kinta ne’e, lansa livru manuál kona-ba edukasaun morál no relijiaun katólika ba estudante 80 no 110 iha nivel eskolaridade hodi hakle’an estudante sira-nia fiar.
Prezidente CONECTIL, Pe. António Quenser informa lansamentu livru manuál ba 80 no 110 ho signifikadu rekursu didátiku ba terseiru siklu ensinu báziku no ensinu sekundáriu nian kompletu ona.
“Maibé, sai TPC ba CONECTIL mak rekursu didátiku ba ensinu pre-eskolár no ensinu báziku segundu no terseiru siklu, ne’ebé tuir planu sei ba revizaun iha tinan oin,” Pe. António Quenser dehan ba jornalista sira, iha salaun Institutu Superiór Filozofia no Teolojia (ISFIT), Fatumeta, Dili.
Notísia relavante: CONECTIL lansa livru manuál alunu edukasaun morál no relijiaun Katólika
Quenser espera dixiplina morál no relijiaun katólika ne’ebé mós intrega iha Kurríkulu Edukasaun Nasionál Timor-Leste nian no sai nu’udár matéria ezame lokál no iha esperansa boot ida katak loron ida bele hola fatin ba iha ezame nasionál nian.
“Tanba ne’e, iha momentu ne’e hakarak afirma papél prinsipál no papél kursiál ba manorin morál no relijiaun katólika iha sira-nia eskola,” nia dehan.
Tuir planu, diseminasaun ba manuál oitavo ano no décimo primeiro ano sei halo iha inisíu fulan-Outubru-Dezembru tinan ne’e. Ho partisipasaun formandu hosi terseiru siklu kuaze 800, manorin ba ensinu tékniku vokasionál 400, ne’ebé namkari iha territóriu. Formanór hamutuk 20-resin kompostu hosi padre no madre sira.
Notísia relavante: CONECTIL distribui Manuál Edukasaun Morál Relijiaun Katólika ba eskola iha Bobonaru
Iha fatin hanesan, Ministra Eduksaun (ME), Dulce de Jesus Soares informa momentu ida-ne’e reprezenta la’ós de’it fornesimentu instrumentu pedagójiku ida, maibé mós reforsu kompromisu nian atu oferese ba jerasaun foun sira, edukasaun abranjente ida-ne’ebé forma hanoin no fuan, razaun no valór sira.
“Matéria edukasaun morál no relijiaun katólika iha papél fundamentál iha edukasaun labarik no foin-sa’etimoroan sira-nian, tulun sira atu komprende di’ak liután sentidu moris nian, importánsia dignidade umana, justisa, solidariedade no respeitu ba ema seluk,” Dulce de Jesus dehan.
Ministra akresenta manuál sira-ne’e fornese ba manorin no estudante sira nu’udár matadalan aprendizajen ida-ne’ebé klaru no asesivel ne’ebé konsistente ho identidade kulturál no espirituál.
“Ha’u hakarak hato’o parabéns espesiál ida ba CONECTIL ba sira-nia kompromisu no dedikasaun hodi dezenvolve materiál sira-ne’e. Tanba sira-nia servisu mak fuan husi kooperasaun, reflesaun kle’an no kompromisu ne’ebé la nakdoko ba misaun edukasaun. Ida-ne’e mós sai hanesan ezemplu ida kona-ba oinsá kolaborasaun entre Estadu, Igreja no sosiedade bele fó fuan ne’ebé dura ba konstrusaun sosiedade ida-ne’ebé unida liu, umana no justa,” nia esplika.
Governante ne’e esklarese edukasaun iha Timor tenke inkluziva ba beibeik, ho kualidade aas no promove valór sira-ne’ebé hametin sidadania, pás no unidade nasionál.
“Halo manuál sira-ne’e la’ós de’it livru didátiku ida, maibé sai kompañeiru moris nian, instrumentu ida-ne’ebé ajuda ita-boot atu sai boot nu’udár ema ho integridade, responsabilidade, no kompromisu ba bem-komún. Ha’u konklui hodi reafirma Ministériu Edukasaun nia kompromisu atu kontinua fó apoiu ba inisiativa sira hanesan ida-ne’e ne’ebé enrikese ita-nia sistema edukativu no kontribui ba dezenvolvimentu komprensivu timoroan sira-nian,” nia tenik.
Iha parte seluk, Bispu Dioseze Maliana no Prezidente Konferénsia Episkopál Timorense (CET-sigla portugeza), Don Norberto do Amaral agradese ba ekipa ne’ebé elabora livru ne’e no maski servisu neʼebé todan maibé konsege hetan rezultadu.
“Ne’e liuhosi terus no susar ho buat barak neʼebé halulik ita. Ne’e duni, hakarak ka lakohi hahú ne’e tenke hasoru susar no terus hafoin ita bele sente ninia rezultadu di’ak iha ikus. Tanba ne’e, hato’o parabéns ba iha Diretór CONEC TIL ho nia ekipa elaborasaun, ba imi-nia kolaborasaun tomak ho imi-nia servisu hotu neʼebé halo ona ho di’ak,” Don Norberto subliña.
Tuir planu, CONECTIL sei imprime livru manuál ba oitavo ano hamutuk 830 ho nia pájina iha 153 no ba décimo primeiro ano hamutuk 450, nia pájina 110.
Iha lansamenutu ne’e, partisipa hosi Ministra Edukasaun, Dulce de Jesus, Bispu Maliana no Prezidente CET, Don Norberto do Amaral, Arsebispu Metropolitana no Bispu Dioseze Dili, Don Virgílio Kardeál do Carmo da Silva SDB, Bispu Baukau, Don Leandro Maria Alves, estrutura CONECTIL, padre, madre no estudante sira hosi ISFIT.
Eskola katólika barak sei menus profesór
Entretantu, Prezidente Ezekutivu Komisaun Nasionál Edukasaun Katólika Timor-Leste (CONECTIL), Padre António Quenser do Carmo konsidera eskola katólika barak sei menus profesór ba matéria relijiaun no matéria jerál sira seluk.
“Tanba bainhira ami halo peskiza iha munisípiu sanulu-resin tolu, profesór menus no labele kobre bá eskola hotu-hotu. Alunu dalaruma iha eskola ida kuaze 2.000 maibé eskola relijiaun morál na’in-ida, lae rua de’it,” Padre Quenser dehan ba jornalista sira.
Notísia relevante: ME simu ona karta husi Eskola Katólika ba kolokasaun profesór
Padre Quenser hatutan preokupasaun ida-ne’e barak maihusi Uma-Kreda katólika, tanba ne’e CONECTIL preokupa ho profesór relijiaun morál ne’ebé sei menus.
“Nune’e, lamentasaun hirak-ne’ebé maihusi eskola katólika sira, ami nafatin hato’o ba entidade relevante sira atubele rezolve. Kestaun seluk hanesan funsionáriu públiku sira-ne’ebé destaka iha eskola públika sira nafatin hetan problema, dalaruma halo fali kolokasaun bá eskola públika sira,” Quenser preokupa.
Hatán ba kestaun ne’e, Prezidente Konferénsia Episkopál Timorense (CET) no Bispu Dioseze Maliana, Don Norberto do Amaral hateten parte igreja sei halo aprosimasaun ho Governu hodi diskute problema referidu.
“Ita sei halo aprosimasaun ida ho Governu hodi haree ida-ne’e, no ita mós sei ko’alia hodi hatuur loloos problema sira-ne’e,” Don Norberto informa.
Kona-ba rekrutamentu ba profesór, Don Norberto tenik rekrutamentu hotu-hotu sei tuir nia prosesu ne’ebé Ministériu Edukasaun halo.
Jornalista: Osória Marques
Editór: Xisto Freitas da Piedade





