DILI, 13 Novembru 2025 (TATOLI) – Ministériu Komérsiu no Indústria (MKI) hamutuk ho Ajénsia Kooperasaun Internasionál Japaun (JICA, sigla inglés) organiza semináriu kona-ba konsulta finál ba Planu Asaun Manufatureira Timor-Leste nian, ne’ebé ho objetivu mak atu hametin kompetitividade nasionál iha rejiaun Asosiasaun Nasaun Sudeste Aziátiku (ASEAN, sigla inglés) no kumpre ninia kompromisu sira nu’udar membru Organizasaun Mundiál Komérsiu (OMK).
Ministru Komérsiu no Indústria, Filipus Nino Pereira, subliña katak Planu Asaun Manufatureira la’ós simplesmente dokumentu tékniku ida, maibé hanesan kompromisu nasionál ida atu aselera Timor-Leste nia transformasaun ekonómika ba industrializasaun ne’ebé sustentavel, orientadu ba esportasaun.
Nia esplika katak Indústria Manufatureira mak fó baze polítika ba zona indústria ne’ebe sei sai pontu entrada ba diversifikasaun ekonómika no kriasaun empregu iha Timor-Leste.
“Ami haree planu ne’e hanesan roteiru estratéjiku ida ne’ebé reflete ambisaun kompartida ida hodi transforma potensiál ba produtividade no vizaun ne’ebé iha valór. Setór manufatura iha papél importante ida hodi dudu kreximentu inkluzivu, kria empregu, no hasa’e kompetitividade rejionál no diversifikasaun indústria nu’udar nesesidade urjente ba Timor-Leste atu hadook-an husi ninia dependénsia ba reseita petróleu no gás”, Filipus Nino Pereira hateten iha City 8 Manleuana, Dili, ohin.
Tuir nia, transforma estrutura indústria ne’e prioridade ida ne’ebé urjente, nune’e koordenasaun entre ajénsia presiza hametin hodi halo validasaun ba Planu Asaun Manufatureira nian.
Semináriu konsulta finál ba Planu Asaun Manufatureira marka pasu importante ida iha prosesu dezenvolvimentu polítika, ne’ebé sei aprezenta ba Konsellu Ministru molok submete ba Organizasaun Aparelu Rejionál (OPD) hodi hetan aprovasaun ofisiál.
Durante eventu ne’e, partisipante sira simu aprezentasaun kona-ba Polítika Nasionál Dezenvolvimentu Industriál no ezbosu Planu Asaun Manufatura, ne’ebé trasa pasu estratéjiku sira atu hametin indústria lokál, impulsiona esportasaun, no kria empregu produtivu.
MKI mós konvida Economic Research Institute for ASEAN and East Asia (ERIA) hodi hato’o palestra ida kona-ba importánsia husi manufatura orientadu ba esportasaun iha reforsu ekonomia nasionál.
“Validasaun presiza liu duké apoiu de’it. Entaun, ezije fiskalizasaun, propriedade, no kompromisu. Prezensa parte interesada sira-nian ohin loron sai hanesan testamentu ida ba espíritu kolaborasaun entre setór sira”, nia subliña.
Xefe Reprezentante JICA iha Timor-Leste, Daisuke Fukumori, afirma katak JICA nia apoiu ba Ministériu Komérsiu no Indústria atu halo akompañamentu ba Timor-Leste nia adezaun susesu ba OPD iha tinan kotuk.
“Programa ne’e ami apoia hanesan projetu akompañamentu ida ba adezaun OPD nian. Ami serbisu hamutuk ho señor Nakazato, peritu ida iha área ida-ne’e, hodi apoia atividade akompañamentu no garante katak Timor-Leste prienxe rekizitu adezaun hothotu”, Fukumori dehan.
Nia hatutan tan katak iha konsulta finál planu asaun ne’e JICA dezenvolve ona lista kontrolu no roteiru nu’udar matadalan estratéjiku ba Timor-Leste hodi dezenvolve setór manufatura ne’ebé kompetitivu.
“Kolaborasaun ne’e ho ministériu hanesan pasu dahuluk ida. Bazeia ba rezultadu diskusaun ohin nian, ami sei kontinua apoia no determina área prioritária sira kooperasaun nian iha futuru”, nia hateten.
Diretór-Jerál Indústria no Komérsiu, Martins Magno, afirma katak kolaborasaun ho JICA ne’e tanba bazeia ba planu dezenvolvimentu indústria ne’ebé estabelese iha Timor-Leste, entaun halo parseria nune’e sira bele halo estudu ida ba indústria manufatura ne’ebé iha país.
“Bazeia ba dadus, Timor-Leste nia partisipasaun iha programa Produtu Internu Brutu [PIB] sei ki’ik, no ida-ne’e maka ami serbisu hodi hadi’a”, nia esplika.
Hodi hatutan iha konsultasa finál ne’e ko’alia mós kona-ba ministériu nia esforsu atu kontinua fó formasaun oinsá atu diversifika produtu sai valór ekonómiku ne’ebé di’ak hodi kompete iha merkadu.
Tuir dadus, iha númeru ne’ebé investe iha manufatura husi 2023 to’o agora iha 50% mak ministériu halo ona formasaun ba grupu indústria ki’ik sira iha área remota hodi halo diversifikasaun ba produtu ida bele sai barak ne’ebé bele kompete iha merkadu.
“Parte apoiu ba indústria ki’ik sira atu sai empreendedorizmu ne’ebé di’ak husi Mikro, Pekena 2023 to’o agora ita iha 400-resin ne’ebé hetan ona formasaun oinsá sira sai emprezáriu ne’ebé di’ak bazeia ba sira-nia inovasaun ne’ebé iha. Tanba papél ministériu nian mak atu kontinua dudu sira liuhusi kapasitasaun, nomós apoiu finanseiru ba sira-nia atividade ne’ebé hala’o”, dehan.
Rezultadu husi manufatura ne’ebé iha mak hanesan prodús ona mina-nuu virjen ne’ebé no balu tama ona bá merkadu internasionál, mina-kamii no seluk tan.
Jornalista: Arminda Fonseca
Editora: Maria Auxiliadora




