iklan

INTERNASIONÁL, HEADLINE, POLÍTIKA

Trump espera Iraun konkorda atu halo akordu iha loron 60 nia laran

Trump espera Iraun konkorda atu halo akordu iha loron 60 nia laran

Prezidente EUA, Donald J. Trump

DILI, 20 Juñu 2026 (TATOLI) – Prezidente Estadu Unida Amérika (USA, sigla inglés) Donald Trump, prevee ona katak Iraun sei aseita akordu finál iha prazu loron 60 hafoin asina memorandu entendimentu (MoU, sigla inglés).

Karik laiha akordu ida iha loron 60 nia laran, hahú iha loron-kinta (18 Juñu), “ami sei halo buat sira-ne’ebé sei la fó ksolok ba sira,” Trump hatete iha Joint Base Andrews, iha Maryland. “Maibé ha’u la hanoin katak ida-ne’e sei akontese.”

Testu MoU ne’e hateten katak parte rua iha kompromisu atu halo negosiasaun no hetan akordu finál iha prazu másimu loron 60 nia laran, ne’ebé bele prolonga ho konsentimentu mútua.

Konversa sira entre EUA no Iraun ne’ebé marka ona ba loron-sesta iha Suisa, adia ona, lahó esplikasaun ofisiál hosi parte rua. Relatóriu sira hosi imprensa hatete katak Iraun sai hosi konversa sira hodi hatán ba ofensiva ikus hosi Izraél iha Líbanu.

Iha loron-sesta ne’e, Trump hatete ba NBC News katak nia ko’alia ona ho líder izraelita sira no husu ba sira atu konkorda ho sesarfogu ida ho Hezbollah.

“Hanesan buat pozitivu ida,” Trump hatete iha entrevista telefónika. “Ida-ne’e adisaun ki’ik ida ne’ebé halo buat sira sai di’ak liután.”

Entretantu, Departamentu Estadu Estadu Unida nian hatete katak ronda foun ida hosi konversasaun sira entre Izraél ho Líbanu sei hala’o iha Washington, D.C., iha semana oin.

Iraun no EUA ofisialmente asina MoU iha Islamabad hodi hakotu funu

Memorandu Entendimentu hodi hakotu funu ne’ebé Estadu Unida no Izraél halo hasoru Repúblika Izlámika Iraun asina ona hosi Prezidente Iraun no EUA.

 

Prezidente Iraun nian, Masoud Pezeshkian, no Prezidente Estadu Unida nian, Donald Trump, asina MoU ne’e ho dijitál no remotamente iha Kinta-feira madrugada.

Primeiru-ministru Pakistaun nian, Shahbaz Sharif, ne’ebé sai hanesan mediadór iha prosesu diplomátiku ba akordu, sei asina mós MoU.

Entretantu, ministru Negósiu Estranjeiru Iraun nian, Abbas Araghchi, sita hosi Ajénsia Notisioza IRNA, subliña antes katak kualkér atake izraelita nian ba Líbanu, ka kualkér kontinuasaun hosi nia okupasaun iha rejiaun Árabe, sei konsidera hanesan violasaun ida hosi Memorandu Entendimentu (MoU) entre Washington ho Teeraun.

Alerta ne’e fó-sai durante nia enkontru ho embaixadór oioin, enkarregadu ba asuntu sira, no xefe sira hosi misaun internasional sira iha Teeraun iha loron-tersa (16 Juñu) liubá.

Durante enkontru, nia esplika kona-ba negosiasaun sira Iraun-EUA nian ne’ebé hakarak hakotu funu ne’ebé maka EUA no Izraél halo hasoru Iraun dezde Fevereiru 2026.

Nia hatete katak MoU entre Teeraun no Washington sei iha efeitu kedas bainhira planeia asinatura iha loron-sesta. Ronda foun ida hosi negosiasaun sira entre nasaun rua ne’e hodi hetan akordu finál ida sei hahú lalais liután.

“Iha faze inisiál, dezenvolvimentu ida ne’ebé importante tebes maka deklarasaun hosi hapara ostilidade sira. Bazeia ba ami-nia desizaun, hapara ostilidade sira fó-sai iha loron-segunda dadeer, no klaru, hafoin hetan akordu finál, iha loron-segunda oras Teeraun nian. Maske nune’e, memorandu ne’e ofisialmente sei tama iha vigór iha loron-sesta,” hatete hosi ministru Negósiu Estranjeiru.

Konteúdu akordu dame EUA no Iraun

Memorandu entendimentu (MoU) ida entre Iraun no Estadu Unida, hamutuk ho sira-nia aliadu sira iha funu atuál, konkorda ho hapara imediata no permanente hosi operasaun militár sira iha frente hotu-hotu, inklui Líbanu.

Parte sira mós kompromete malu atu la hahú funu ka operasaun militár sira, hadook an hosi uza forsa, no garante integridade no soberania territoriál Líbanu nian.

Tuir mai maka testu hosi Memorandu Entendimentu (MoU) entre Iraun no Estadu Unida iha Islamabad:

  1. Estadu Unida no Iraun, hamutuk ho sira-nia aliadu ida-idak iha funu atuál, deklara sesasaun imediata no permanente ba operasaun militár sira iha frente hotu-hotu, inklui iha Líbanu, no kompromete hahú agora ba oin atu la hahú funu ka operasaun militár ruma hasoru malu, no atu hadook-an hosi ameasa ka uza forsa hasoru malu, no atu garante integridade territóriu no soberania Libanu nian.

Akordu finál sei konfirma hapara permanente hosi ostilidade sira iha frente hotu-hotu, inklui iha Líbanu, no provizaun sira seluk hosi parágrafu ida-ne’e.

  1. Estadu Unida no Iraun konkorda atu respeita ida-idak nia soberania no integridade territoriál no atu hadook an hosi interferénsia iha ida-idak nia asuntu internu.
  2. Estadu Unida no Iraun kompromete ba negosiasaun no hetan akordu finál iha períodu másimu loron 60 nia laran, ne’ebé bele estende ho akordu mútua.
  3. Imediatamente bainhira asina MoU ida-ne’e, Estadu Unida sei hahú hasai nia blokeiu navál no asédiu ka obstrusaun hotu-hotu ba Iraun, no sei hakotu kompletamente blokeiu navál iha loron 30 nia laran.

Durante períodu ida-ne’e, tráfiku ró nian sei restaura ba nível sira antes funu nian, hanesan Iraun restaura ona. Estadu Unida promete liután atu hasai nia forsa sira hosi besik Iraun iha loron 30 nia laran hafoin akordu finál.

  1. Tuir asinatura MoU ida-ne’e, Iraun sei halo esforsu tomak atu asegura pasajen seguru hosi ró komersiál sira ho gratuita durante loron 60 de’it hosi Golfu Pérsiku ba Tasi Oman no vise-versa.

Tráfiku ró komersiál sira sei hahú fali kedas, no konsidera nesesidade atu hasai obstákulu tékniku no militár sira no hasai mina sira hosi Iraun, sei implementa iha loron 30 nia laran.

Iraun sei envolve iha diálogu ho Sultanadu Oman nian hodi determina administrasaun no servisu marítimu sira iha futuru iha Estreitu Ormuz liuhosi diskusaun sira ho estadu sira seluk hosi Golfu Pérsiku tuir lei internasionál aplikavel no direitu soberanu sira hosi estadu sira.

  1. Estadu Unida kompromete ho parseiru rejionál sira atu dezenvolve planu definitivu ida ne’ebé konkorda malu ho pelumenus dolar amerikanu billaun $300 ba rekonstrusaun no dezenvolvimentu ekonomia Iraun nian. Mekanizmu sei finaliza hanesan parte ida hosi akordu finál iha loron 60 nia laran. Lisensa, izensaun no lisensa nesesáriu hotu-hotu ba tranzasaun finanseira sira ne’ebé iha relasaun sei fó hosi Estadu Unida Amérika.
  2. Estadu Unida kompromete atu hakotu sansaun hotu-hotu hasoru Iraun, inklui rezolusaun sira Konsellu Seguransa ONU nian, rezolusaun sira Konsellu Governadór sira AIEA nian, no sansaun unilaterál sira hotu hosi EUA, tantu primária no sekundária, iha kalendáriu ne’ebé konkorda ona nu’udar parte ida hosi akordu finál.

Iraun no Estadu Unida rekoñese importánsia atu hakotu sansaun sira ne’ebé temi ona no espresa sira-nia intensaun atu rezolve lalais kestaun sira-ne’e iha negosiasaun sira hodi hetan akordu ida ne’ebé konkorda ona.

  1. Repúblika Islámika Iraun nian reafirma katak sei la hetan ka dezenvolve arma nukleár sira. Estadu Unida no Iraun konkorda atu rezolve jestaun ba nia estoke materiál enrikesidu liuhosi mekanizmu ida ne’ebé konkorda malu, tuir kalendáriu iha Parágrafu Hitu, ho métodu mínimu maka downblending iha fatin ida ne’ebé iha supervizaun AIEA nian.

Parte rua ne’e mós konkorda atu diskute enrikesimentu urániu no asuntu sira seluk ne’ebé konkorda malu relasiona ho nesesidade nukleár Iraun nian iha kuadru satisfatóriu ida ne’ebé sei trasa iha akordu finál. Akordu finál sei reforsa provizaun sira-ne’e.

Estadu Unida no Iraun rekoñese importánsia hosi kestaun nukleár sira-ne’e no espresa sira-nia intensaun atu rezolve lalais iha negosiasaun sira hodi hetan akordu ida ne’ebé aseitavel ba malu.

  1. Hein akordu finál, Estadu Unida no Iraun konkorda atu mantein status quo. Iraun sei mantein status quo atuál kona-ba nia programa nukleár, no Estadu Unida sei la impoin sansaun foun ruma ka koloka forsa adisionál sira iha rejiaun.
  2. Estadu Unida kompromete katak kedas hafoin asinatura MoU ida-ne’e no to’o sansaun sira remata, Departamentu Tezouru Estadu Unida nian sei fó-sai izensaun lubuk ida ba esportasaun petróleu brutu, produtu petrolíferu, no derivadu sira Iraun nian, no servisu sira hotu ne’ebé iha relasaun, inklui tranzasaun bankáriu sira, seguru no transporte..
  3. Estadu Unida kompromete atu disponibiliza tomak ba Iraun fundu no ativu sira ne’ebé konjeladu ka restritu atu uza hafoin implementasaun MoU ida-ne’e. Estadu Unida no Iraun sei konkorda malu kona-ba prosedimentu sira ba libertasaun fundu sira-ne’e durante negosiasaun sira. Fundu sira-ne’e, tantu rai iha konta orijinál ka transfere, sei disponivel tomak ba pagamentu ba benefisiáriu finál sira ne’ebé dezignadu hosi Banku Sentrál Iraun nian. Estadu Unida konkorda atu fó lisensa no autorizasaun nesesáriu hotu-hotu.
  4. Estadu Unida no Iraun konkorda katak sei estabelese mekanizmu ezekutivu ida hodi monitoriza implementasaun susesu husi MoU ida ne’e no kumprimentu ba akordu finál.
  5. Bainhira asina MoU ida-ne’e no prevee katak implementasaun hosi Parágrafu 1, 4, 5, 10, no 11 hahú ona no kontinua, Estadu Unida no Iraun sei hahú negosiasaun sira kona-ba akordu finál ida, hodi aborda de’it parágrafu sira seluk.
  6. Akordu finál sei ratifika liuhosi rezolusaun vinkulativu [Konsellu Seguransa ONU nian].

Fonte: Xinhua/IRNA/OANA

iklan
iklan

Leave a Reply

iklan
error: Content is protected !!